Sprchu si užíva v nemocnici, doma nemá WC ani kúpeľňu. Deniska trpí rakovinou a sníva o dôstojnosti
Bývať v paneláku, kde sa nestaráš o kúrenie a kde máš kúpeľňu, to musí byť krásne, vraví tínedžerka.
Niektoré dievčatá ako 17-ročné riešia školu, prvé lásky alebo plány na leto. Deniska rieši, či prežije. Namiesto bezstarostného obdobia, ktoré by malo patriť mladosti, bojuje o to najcennejšie – vlastný život. Príbeh tínedžerky, ktorej diagnostikovali rakovinu, je bolestivým spojením dvoch krutých realít, choroby a chudoby. „Je to tá najhoršia kombinácia, aká len môže byť,“ priznala pre portál Donio jej mamička Drahomíra, ktorá sa nemieni vzdať.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/photo?fbid=975373061686838
Zo dňa na deň
Po tom, čo Denisku minulý rok v októbri začali trápiť silné bolesti brucha, jej mama verila, že pôjde len o krátku hospitalizáciu a pár dní mimo školy. Namiesto návratu domov však prišla správa, ktorá celej rodine obrátila život naruby. Vyšetrenia odhalili agresívny nádor na nadobličke a zo dňa na deň sa ocitli na detskej onkológii na bratislavských Kramároch, na oddelení, kde by nemalo byť žiadne dieťa.
Nasledovala náročná operácia, počas ktorej lekári Deniske odstránili nádor aj jednu obličku. Trvala sedem a pol hodiny a jej priebeh bol dramatický, pretože mladému dievčaťu počas zákroku začalo zlyhávať srdce. Aj napriek tomu boj zvládla a rodina verila, že to najťažšie už majú za sebou.
Sprcha je luxus
Nádej však netrvala dlho. Len dva a pol mesiaca po operácii sa rakovina vrátila a s ňou aj ďalšie chemoterapie, bolesti a nekonečné dni v nemocnici. Deniska si však napriek všetkému zachováva obdivuhodnú silu. „Ja viem, že mi ide o život. Ale všetci tam, na onkológii, sme akoby na jednej lodi. A úplne všetci sa chceme vrátiť naspäť. Do života. Zdraví a silní,“ povedala statočne.
Keď sa Deniska vracia z nemocnice domov, nečaká ju miesto, kde by mohla naberať sily. Spolu s mamou a mladším bratom žijú v prenajatom dome, ktorý už roky volá po rekonštrukcii. Kúri sa v ňom drevom a vnútri nemajú vodu ani toaletu. To, čo je pre väčšinu ľudí samozrejmosťou, je pre nich nedosiahnuteľný luxus. „Sprchu si užívam iba v nemocnici,“ priznala Deniska.
