Dvakrát sa rozviedla a chcela mať pokoj. Dagmar Sanitrovú dobyl frajer zo školy, ktorý na ňu čakal roky

„Herec to má prežívať, nájsť to v sebe a uveriť tomu. Potom tomu uverí aj divák,“ hovorí Dagmar Sanitrová, herečka s hlasom, ktorý Slováci poznajú možno lepšie než hlasy vlastných susedov. Roky patrí medzi najvýraznejšie osobnosti slovenského dabingu a dnes ju diváci vnímajú aj ako farmaceutku Zlaticu Gálikovú zo seriálu Sľub. Hoci na obrazovke pôsobí pokojne a vyrovnane, vnútri je ženou, ktorá si musela prejsť mnohými stratami, dvoma rozvodmi aj hľadaním vlastnej hodnoty. Až časom pochopila, že niektoré bolesti treba nechať za sebou a niektoré lásky sa môžu vrátiť aj po desiatkach rokov.

Keď dabuje, plače

Dagmar Sanitrová nikdy nepatrila medzi herečky, ktoré by k postavám pristupovali iba technicky. Naopak, keď je pred ňou silný príbeh, nechá ho na seba pôsobiť naplno. Platí to aj pri dabingu, kde svoj hlas prepožičiavala mnohým veľkým herečkám. „Ak je herečka taká dobrá, že ja verím tomu, čo robí, tak sa naozaj rozplačem. Potom už poviem: Prosím vás, dúfam, že už nepôjdeme viac týchto osí, lebo už som taká vyplakaná, že už si neprosím,“ priznala úprimne v relácii Rozhovory so Zdenom Gáfrikom.

Prečítajte si tiež: Lekári hovorili, že sa nedožije rána. Herečku Dagmar Sanitrovú zachránil až zážitok medzi nebom a zemou

Svoje postavy však neprežívala len v dabingovom štúdiu, najmä v mladosti si ich často nosila aj domov. „Keď som bola mladšia, niektoré roly som žila, hlavne v divadle. Keď som mala ťažkú rolu, vedela som byť unavená, citovo, psychicky aj fyzicky vyčerpaná,“ spomínala herečka, ktorá až časom pochopila, že takto sa nedá fungovať donekonečna. „Časom sa naučíte nájsť si spôsob, ako tú rolu zo seba vyzliecť. Inak by sa z toho človek zbláznil, keby si to nosil stále so sebou. Je dobré, keď si každý nájde svoju techniku, ako z roly vystúpiť, ako ju nechať za sebou, ako si uľaviť duši a nenosiť so sebou trápenie svojej postavy,“ povedala Dagmar Sanitrová. Citlivosť, ktorú si nesie v sebe, sa formovala aj v rodine. Narodila sa mame, pre ktorú bolo životným mottom jediné – rodina a deti.

Príspevok používateľa Gabika Gabriela Skrabakova (@gabrielaskrabakova)

ZOBRAZIŤ PRÍSPEVOK

Syndróm obetavej ženy

Sama mala pritom veľmi ťažký osud. Bola dieťaťom novicky, vyrastala bez otca a ako malá zažila chudobu, o ktorej sa dnes počúva len ťažko. Práve preto sa neskôr rozhodla, že svojim deťom dá všetko, čo jej samej chýbalo. „Bola to matka, ktorá mala na prvom mieste len deti. Kde bola ona sama, to ani neviem. Bola neskutočne obetavá,“ spomínala Dagmar Sanitrová, ktorá sa rozhodla žiť inak. Svoju mamu si veľmi váži, no časom pochopila, že žena sa v obetavosti nesmie celkom stratiť.