Na družstve vo Vyšnom Hrušove robia chlapi z Nepálu. Doma by nezarobili ani 300 eur mesačne
Nepálci vo Vyšnom Hrušove. — Foto: Reprofoto TV JOJ (Jana Tóthová)
Na slovenskú kuchyňu už majú svoj názor.
Rozdiel je totiž v tom, že na Slovensku dostali stabilné podmienky – pracovné zmluvy, sociálne aj zdravotné poistenie, bývanie priamo na farme aj príspevok na stravu. Väčšina peňazí však u nich dlho nezostane, pretože ich posielajú domov rodinám, ktoré zostali v Nepále. „Mám manželku a syna. Moja rodina zostala doma v Nepále. Každý deň po práci spolu telefonujeme,“ priznal Lal Bahadur s tým, že práve rodina je pre všetkých hlavnou motiváciou. Neprišli si plniť sny o Európe, ale zabezpečiť svojim blízkym lepšie podmienky na život. Ako prezradili v rozhovore pre Refresher, doma často žili v podmienkach, kde nebola samozrejmosťou ani elektrina.
Nepal 'addicted' to the trade in its own people.
Rudra Bahadur Kami returned to Nepal in a battered coffin after working for more than a decade in Saudi Arabia. Every day the bodies of three or four migrant workers are handed back to their families at the airport… pic.twitter.com/4WAWxGe3VL
To, čo mnohí na Slovensku berú ako úplnú samozrejmosť, oni vnímajú ako luxus a výnimočný komfort. „Nie sú to sporoví ľudia, oni chcú pracovať. Posielajú si peniaze domov, kde si stavajú domy a zabezpečujú obživu svojich rodín,“ vysvetlil Peter Nízky.
Vo Vyšnom Hrušove pracuje šesť Nepálčanov, no na ďalších farmách ich počet rastie. Len na strednom Slovensku ich už pracujú desiatky. Farmári pritom zdôrazňujú, že medzi domácimi a zahraničnými zamestnancami nerobia rozdiely – rovnaká práca znamená rovnakú mzdu.
„My medzi nimi nerobíme žiadne rozdiely – zarábajú presne toľko, koľko aj naši slovenskí zamestnanci,“ dodal Nízky, ktorý si stojí za tým, že zamestnať ľudí z Nepálu bolo správne rozhodnutie. Opisuje ich ako zodpovedných, pracovitých, pokorných ľudí a za celý čas, čo na pracujú na Slovensku, vraj nemusel riešiť ani jedinú žiadosť o dovolenku, práceneschopnosť či iné voľno.
Hoci si Nepálčania postupne zvykajú na nový život, odlúčenie od rodiny pre nich zostáva tou najťažšou skúškou. Každodenné telefonáty s najbližšími sú preto pre nich dôležitou súčasťou dňa a spôsobom, ako aspoň na chvíľu preklenúť tisíce kilometrov, ktoré ich delia. Popri práci si zvykajú aj na slovenské jedlá, no chuť domova si zachovávajú vo vlastnej kuchyni. „Slovenské jedlo? Niektoré je celkom dobré, ale keď prídeme na izbu, každý deň si varíme naše nepálske jedlá - najčastejšie ryžu a kuracie mäso,“ prezradil Lal Bahadur.
Aj keď ich sem priviedla najmä práca, postupne si vytvárajú vzťah aj ku krajine, ktorá im dala šancu na lepší život. Mnohí hovoria, že na Slovensku našli niečo, čo doma nemali – istotu pravidelného príjmu, stabilné podmienky a možnosť postarať sa o svoje rodiny. A práve to je dôvod, prečo si vedia predstaviť, že tu zostanú aj v najbližších rokoch. „Páči sa mi táto krajina aj toto miesto. A hlavne to, že tu môžem pracovať,“ uzavrel Roshan.