Ich svet navždy zaliala voda. Takto vyzerali slovenské obce, ktoré zmizli pod hladinou Liptovskej Mary

Pamätníci si spomínajú na časy, keď im štát nielenže vzal domy, ale aj budúcnosť. Hoci nikto nevedel, kedy presne deň D nastane, osudy rodín boli už dávno spečatené a platila prísna stavebná uzávera.

„Dokonca aj škola bola v dezolátnom stave a úrady ju nedovolili opraviť – veď ju o pár rokov zatopí,“ zaspomínal si pre Plus 7 Dní Ľudovít Petráš, rodák zo Sokolče, jednej z najrozvinutejších obcí široko-ďaleko. Jeho obec mala kultúrny dom, knižnicu, družstvo, tri kapely a ochotníkov. Všetko zaniklo.

Bagre zrovnali sny so zemou

Podľa archívnych záznamov bolo rozhodnutie o výstavbe Liptovskej Mary prijaté 16. augusta 1961. Začalo sa s ohodnocovaním domov. „Ceny boli nízke, nikto by si za to druhý dom nepostavil,“ dodáva Ľudovít.

V mnohých prípadoch museli ľudí odviesť nasilu. Niektorí zostali vo svojich domoch až do poslednej chvíle, keď sa voda začala dvíhať. „Starým ľudom sa odtiaľ veľmi nechcelo, nebolo to pre nich ľahké, mnohí plakali, keď odchádzali, chceli mať už na dôchodku pokoj a museli začínať odznova,“ zaspomínal si pre SME na mladosť Vladimír Margetaj. Mal len dvadsaťdva rokov, keď musel opustiť rodný dom v Nižných Dechtároch.

Z niekdajších obcí ostala len mesačná krajina. Pred zatopením ešte zachránili drevený kostol z Paludze, ktorý rozobrali a preniesli do Svätého Kríža. Ostatné zmizlo pod vodou. Doslova.

Prečítajte si tiež: Pošlite Slovákom tisícky gumákov, zavelil Baťa. Takto vyzerala veľká potopa, ktorá udrela na Bratislavu