Uslintaný dedko nie som, bráni vzťah s o 40 rokov mladšou Alicou. Petr Janda sa dnes bojí už iba jednej veci
Keď mu život zobral to najcennejšie, zostala mu len hudba.
„Ja som mal to šťastie, že som sa nebál absolvovať tri životy.“ Aj takto otvorene hovoril o svojom osude Petr Janda v rozhovore pre DVTV. Frontman legendárnej skupiny Olympic prežil kariéru, o akej snívajú tisíce hudobníkov. Napísal hity, ktoré zľudoveli, stál na pódiách pred vypredanými halami a stal sa jednou z najvýraznejších osobností českej hudby.
Jeho súkromie však sprevádzali rozhodnutia, ktoré si neskôr vyžiadali svoju daň, aj tragédie, ktoré by mnohých zlomili. Kým na javisku pôsobil sebavedomo, v osobnom živote si prešiel ťažkými obdobiami. S veľkou bolesťou pochoval nielen svoju milovanú manželku, ale aj syna. Dnes priznáva, že niektoré veci už vrátiť nedokáže – no zároveň hovorí, že napokon našiel pokoj.
S husľami v detskej izbe
Hudba bola v jeho živote od začiatku. Otec hral na husliach, mama na klavíri a detstvo trávil v prostredí, kde znela prakticky neustále. „My sme mali hudobnú izbu, namiesto toho, aby tam spali deti, bolo tam veľké krídlo a Smetana na stene. Bol som tou muzikou obklopený,“ spomínal pre Extra.
Sám začínal práve na husliach, no neskôr mu učaroval úplne iný štýl. „Pamätám si, keď som otcovi pustil Elvisa Presleyho, bol úplne zarazený a hovoril: ‚To je hnus, čo robí ten chlap? To sedí na hajzli, alebo čo to je, ako reve?" zaspomínal si hudobník, ktorý neskôr našiel záľubu v gitare.
Mamička sa zaňho hanbila
Ako uvádza Medium.cz, hudbe postupne podriadil všetko a svojim partnerkám otvorene hovoril, že gitara uňho bude vždy na prvom mieste. Neskôr hudbe prispôsobil aj svoj vzhľad, čo sa nezaobišlo bez konfliktov.
Keď si totiž nechal narásť dlhšie vlasy, rodičia to niesli ťažko. „Keď niekde išiel po ulici s mamičkou, stávalo sa, že sa tak hanbila, že radšej prešla na druhý chodník,“ opisuje portál Medium.cz so slovami, že už vtedy bolo jasné, že si za každých okolností pôjde vlastnou cestou.
