Ubránila sa mu iba Jana, ktorá ho prekvapila. Najhorší slovenský vrah si na ruky navliekal ponožky
Ondrej Rigo alias Ponožkový vrah mal na svedomí deväť obetí.
Rigovi sa dokázala ubrániť jediná statočná žena - 31-ročná bratislavská umelkyňa Jana, ktorú chcel zabiť začiatkom januára 1991. Podarilo sa jej odraziť jeho útok, keď ju v noci počas spánku napadol v jej bratislavskom byte na Kutuzuvovej ulici. „Prebudil ma úder do hlavy. Pri posteli som zbadala chlapa. Zdalo sa mi, že snívam. Veď bývam sama a dvere som zamkla. V polospánku som sa otočila na druhý bok. Keď ma udrel po hlave druhý raz, prebrala som sa. Mala som šťastie, porisko z motyky bolo prehnité a zlomilo sa,“ cituje Nový Čas Janu, ktorá sa roky venovala karate a to ju s najväčšou pravdepodobnosťou zachránilo.
Odlomenou časťou poriska sa totiž začala brániť, čím Ondreja Riga prekvapila. „Nemala som čas uvažovať, bolo treba okamžite mlátiť. Chlap ušiel k dverám, ktoré si z vnútra odomkol. Hodila som po ňom stoličku. Zachrčal a zvalil ma v kuchyni na plynové kachle. Začala sa mi škvariť koža na nohách a bruchu. Obaja sme v tichom zápase spadli na zem. Postavil sa a tĺkol ma po hlave. Jediné, čo som mohla, bolo schmatnúť ho za prirodzenie. V tej chvíli sa mi pokúsil vytlačiť oko. Nepamätám si, či zareval alebo nie. Ušiel. Nebežala som za ním. Bola som rada, že je preč,“ dodala ďalej umelkyňa, ktorá potom útočníka na polícii rok po napadnutí usvedčila.
Ako had
„Na polícii som toho chlapa, aj po roku od napadnutia, okamžite spoznala medzi šiestimi podobnými mužmi. Počas konfrontácie ani raz nenašiel odvahu pozrieť sa mi do očí,“ spomínala Jana na sériového vraha, ktorého napokon zatkli v marci 1992 len pár hodín po jeho poslednej vražde. „Stále bol v tranze, ako had, ktorý práve prehltol svoju korisť. Na topánkach a nohaviciach mal stopy krvi a vo vnútri skrinky mal šperky patriace obeti,“ spomínal na Rigovo zatknutie bývalý vyšetrovateľ Jozef Vachálek.
Ondreja Riga odsúdili v decembri 1994 na doživotie a vďaka Jozefovi Vachálkovi sa podarilo redaktorke Šarmu s ním v roku 2021 urobiť v leopoldovskej väznici rozhovor, v ktorom na otázku, či ľutuje aspoň trochu, že toľkým ženám ublížil, odpovedal: „Každý človek predsa cíti ľútosť, najmä po čase,“ cituje slová jedného z najmasovejších vrahov v histórii Slovenska Plus 7 dní.
