Keď skočil z bratislavského mosta, uľavilo sa jej. Schelingerova láska vedela, že sa rúti do záhuby
Košeľu, ktorú nechal v koši, nikdy nevyprala.
Skupina sa postupne presunula smerom k mostu. „Len sme sa prechádzali. Bolo nám dobre a nikto skákanie neplánoval,“ spomínala svedkyňa. Lenže v priebehu niekoľkých sekúnd sa situácia zmenila.
Frajerina na moste
Pri skupine sa objavili dvaja mladíci, ktorí speváka spoznali a začali ho údajne provokovať. Jeden z nich podľa výpovedí, vyhlásil že v Bratislave sa chlapi o dievčatá nebijú, ale skáču kvôli nim do Dunaja. Náhle sa vyzliekol len do spodnej bielizne a bez váhania skočil do rieky. Bola to frajerina, výzva, moment, ktorý mal možno skončiť potleskom alebo smiechom. Jiří však nezaváhal, podal dievčine tašku a skočil za ním. Oblečený, bez prípravy, bez premýšľania.
„Všetko sa to zomlelo tak rýchlo, že tomu nešlo zabrániť. On si zrejme neuvedomil, že keď tam skočí, tak už nikdy nebude,“ opísala svedkyňa moment, ktorý dodnes vyvoláva otázky. Prvý skokan mal šťastie. Dokázal sa zachytiť bóje a vydržal údajne tri hodiny, kým ho vytiahli. Jiří Schelinger však zmizol pod hladinou, kde mu silný prúd Dunaja nedal šancu.
Zažltnutá košeľa
Presne 45 rokov od tej noci zostáva Jiří Schelinger pre mnohých viac než len menom z hudobnej histórie. Je symbolom života na hrane – muža, ktorý žil naplno a možno práve preto odišiel tak náhle. „Som fatalistka a myslím si, že sa to malo stať. Špekulácie sú iba špekulácie a otcovi to život nevráti,“ vravela spevákova dcéra. Zvláštnym spôsobom sa s tým vyrovnávala aj jeho druhá manželka Jitka.
Žena, ktorá s ním prežila búrlivé roky, rozchody aj návraty, napokon zostala tou, ktorá niesla jeho poslednú stopu. Roky si odkladala jednu obyčajnú vec – špinavú košeľu, ktorú Jirka hodil do koša s bielizňou, keď odchádzal do Bratislavy. Nevyprala ju. Nechala ju tak, ako ju odložil. „Keď mi policajti povedali, že sa utopil, v prvom momente sa mi veľmi uľavilo. Potom som si uvedomila, že takáto úľava pramení z toho, že keď človek niekoho príliš miluje, nie je slobodný a nezávislý. Preto som si vtedy povedala: ,Tak a teraz som voľná.‘ To bol naozaj môj prvý pocit,“ priznala v rozhovore pre Českú televíziu Jitka.
Keď si po rokoch sadla do štúdia šou Jana Krausa, priniesla ju so sebou zažltnutú a uloženú v igelitovom vrecku. „To je košeľa, ktorú hodil do špiny, keď išiel do Bratislavy,“ povedala pokojne a potom dodala vetu, ktorou vystihla všetko: „Keď si k nej privoniam, stále cítim Jirku.“
