Toľko detí by ste mali mať, ak chcete žiť dlho a zdravo. Menej aj viac môže škodiť, upozorňujú experti
Naše životné rozhodnutia zanechávajú trvalú biologickú stopu.
Zaujímavé je, že rýchlejšie starnutie sa spočiatku ukazovalo aj u žien, ktoré mali deti veľmi skoro. Keď však vedci zohľadnili napríklad hmotnosť či konzumáciu alkoholu, tento rozdiel sa výrazne zmenšil.
Naopak, výsledky pri bezdetných ženách a ženách s vysokým počtom detí zostali podobné aj po započítaní týchto faktorov. Prečo sa však medzi menej priaznivé skupiny zaradili aj ženy bez detí, nie je úplne jasné. Vedci pripúšťajú, že za tým môžu byť iné veci – napríklad zdravotné problémy, ktoré ovplyvnili nielen možnosť mať deti, ale aj celkové zdravie.
Prirodzený výber
„Človek, ktorý je biologicky starší než jeho kalendárny vek, má vyššie riziko úmrtia. Naše výsledky ukazujú, že životné rozhodnutia zanechávajú trvalú biologickú stopu, ktorú možno merať dávno pred starobou,“ vysvetlila epigenetička Miina Ollikainenová z Helsinskej univerzity a zopakovala, že v niektorých prípadoch sa rýchlejšie starnutie spájalo aj s materstvom v mladom veku. „Prirodzený výber môže zvýhodňovať skoršiu reprodukciu, aj keď to prináša zdravotné náklady spojené so starnutím,“ uviedla.
Aj samotní vedci však upozorňujú, že tieto výsledky netreba brať ako návod. Štúdia ukazuje iba štatistickú súvislosť, nie priamu príčinu. Dĺžku života totiž ovplyvňuje množstvo ďalších faktorov – od genetiky cez životný štýl až po psychickú pohodu či sociálne vzťahy. „Jednotlivá žena by nemala na základe týchto zistení meniť svoje vlastné plány alebo priania týkajúce sa detí,“ povedala na záver expertka s dodatkom, že hoci neexistuje ideálny počet detí, ktorý by zaručil dlhý život, existuje rovnováha a tá má pre každého inú podobu.
