Zobral to niekto iný, oklamali ju, pretože bola Rómka. Rozália zlomila predsudky svojou pracovitosťou
Dodnes si pamätá, že učitelia rómskych žiakov v triednej knihe odlišovali písmenom C.
Rimavská Seč bola ešte do 80. rokov minulého storočia akýmsi lokálnym strediskom, veľkou dedinou, kde bol lekár, obchody, škola. Rozália Lakatosová tu vyrástla vo veľkom dome v rómskej rodine, ktorá nikdy netrpela núdzou. Pracovných príležitostí bolo veľa, rodina chovala zvieratá, starí rodičia plietli koše z prútia. Postupne, od 90. rokov, sa dedina zmenila na veľké geto, spustla aj na pohľad. Tí šikovnejší odišli, väčšinou do zahraničia. Rozália s manželom si novú existenciu vybudovala v Bratislave.
Rozália Lakatosová, rodená Bohóová, sa narodila 15. augusta 1972 v Rimavskej Seči v okrese Rimavská Sobota. Starý otec z maminej strany Géza Rácz (1920) pochádza z Cakova a mal sedem detí.
Stará mama Klára (1927) rodená Szajkó pochádzala z Kosihov. Ako najstaršie dievča zo šiestich súrodencov musela pracovať - chodievala sa starať o domácnosť židovskej rodiny v Tornali. „Spomínala, ako preosievali popol a ostal iba biely prášok. Ten potom používali na namáčanie a bielenie prádla. Na Vianoce od nich vždy dostala kačicu,“ spomínala Rozália na rozprávanie starej mamy.
Starí rodičia plietli koše a chodili ich predávať na trhy. Vŕbové prútie zberali pri rieke Rimave, potom ho očistili. „Čo sa nazbieralo v zime sa muselo najskôr uvariť, až potom sa to dalo očistiť. Prútie varili vo veľkých hrncoch a všade to zapáchalo. Plietli aj koše pre bábätká, ktoré boli veľmi žiadané,“ opísala Rozália.
Na fronte pri Done
Počas druhej svetovej vojny pripadlo územie južného Slovenska na základe Prvej viedenskej arbitráže Maďarskému kráľovstvu. Aj na rodinu Ráczovcov sa vzťahovala povolávacia povinnosť do maďarskej armády, ktorá bojovala na strane hitlerovského Nemecka, a tak narukoval aj starý otec Géza. Pri výbuchu granátu na území Sovietskeho zväzu utrpel zranenie. „Rozprával, ako ho niekde pri Done naložili na voz a odviezli do tábora, kde sa zo zranenia zotavil. Potom ho poslali domov.“
Brat starej mamy László Szajkó na fronte zomrel. Rozáliin strýko István Rácz bol známy krajčír, pracoval v Ozete v Tornali a po jej zatvorení v krajčírskej dielni. Šil aj súkromne, vyhľadávalo ho veľa zákazníkov. Rozália, mama Rozálie Lakatosovej, ktorá sa narodila v roku 1949, bola najstaršie dievča v rodine a preto mala doma veľa povinností - musela sa starať o menšie deti, keď stará mama Klára chodievala upratovať do domácností. Nebola riadne zamestnaná, ale takto si privyrábala a vždy mali dostatok peňazí.
Na starého otca z otcovej strany si vôbec nespomínala. Deti - päť dievčat a dvoch chlapcov, vychovávala stará mama Jolán Bohó. Otcov brat v 50. rokoch emigroval do Ameriky a istý čas rodine posielal balíčky. „Stará mama pracovala v kaštieli, prezliekala sa do uniformy, mala zásteru s bielymi volánikmi. Tam zvykla predať to, čo poslal jej syn z Ameriky, luxusné veci - mydlá, obrusy, či oblečenie,“ opísala.
