Po šibačke dorazil do divadla opitý ako čížik. Jozefa Kronera skoro vyhodili, no mal jedno veľké šťastie

„Opití vraj majú svojho strážneho anjela,“ napísal v knihe Herec (nielen) na udici Jozef Kroner, ktorý bol nielen skvelým hercom, ale aj bohémom a obdivuhodným rozprávačom. V svojej knižke poviedok sa podelil o takmer neuveriteľné historky, ktoré nazýval „iba obyčajnými čriepkami zo života“. Jedna z nich sa udiala počas Veľkonočného pondelka, kedy dostal takmer výpoveď z divadla, pretože do práce prišiel „opitý ako čížik“.

Oblievačka s kamarátmi

Keď sa Jozef Kroner stal elévom v Slovenskom komornom divadle v Martine, za posledné koruny si do drogérie utekal kúpiť šminky, aké vtedy používali herci. Cestou domov sa poriadne vymaľoval a keď prišiel domov, jeho mama takmer dostala infarkt. „Vzrušene som oznámil, že som teda herec,“ spomínal Jozef Kroner, ktorý ďalšie dni chodil ako v mrákotách.

Prečítajte si tiež: Jozef Kroner bol hviezda, no niekto z rodiny mal väčší talent. Živil sa pritom ako obyčajný natierač

Prvé mesiace v divadle bola disciplína jeho druhým menom, až kým neprišla jedna osudná Veľká noc. „V ten Veľkonočný pondelok som bol opitý ako čížik,“ priznal v knihe Herec (nielen) na udici. „Bol som presvedčený, že nemám predstavenie, tak som sa vychytil s priateľmi oblievať do mestečka, vzdialeného od môjho divadla 75 kilometrov. Všade nás výdatne častovali,“ spomínal Jozef Kroner na šibačku, počas ktorej si s kamarátmi dali poriadne „do nosa“.

Plakali s ním

Keď stiahli nejakú tú fľašu pálenky, hercovi sa podlomili kolená, pozrel sa na hodinky a všimol si, že je pol šiestej. Vtedy si uvedomil, že o dve hodiny je začiatok predstavenia, na ktoré zabudol ako na vlastnú smrť. „Rozplakal som sa. Muselo to byť dojímavé, lebo sa s účasťou pustili do plaču so mnou asi traja,“ vravel herec, ktorý kľačal pred každým na kolenách a prosil, aby ho dostali do Martina. Vedel, že ako začínajúci herec by dostal okamžitú výpoveď.

Prečítajte si tiež: Prepáčila mu listy, telefonáty aj vzťahy. Terézia prežila polstoročie s Jozefom Kronerom vďaka tolerancii

V ten deň ho zachránili traja oblievači, ktorí prišli práve do domu, v ktorom sa nachádzal a sľúbili mu, že do Martina dorazia do hodiny. Problémom bolo, že keď mu nádejný šofér povedal, že tam budú rýchlejšie ako na lietadle, opitý spadol zo stoličky. „Posadili sme dobrodincu za volant jeho starej mercedesky a fŕŕnk... Cestou sme zrazili chlapa a kozu,“ priznal Jozef Kroner, ktorý sa smial, že zrazenému chlapovi sa nič nestalo, no koza zdochla. Nebola vraj opitá a tak nemala vedľa seba anjela strážneho, ktorého majú pri sebe všetci opilci.