Počas prvých testov sa stalo niečo, čo prekvapilo aj odborníkov. Zo šiestich zvierat štyri opäť získali schopnosť pohybu. Na tieto výsledky nadviazali aj prvé testy na ľuďoch.
É emocionante ver um cãozinho com paralisia voltar a andar. Isso foi possível graças ao tratamento com a Polilaminina, um orgulho da ciência brasileira, desenvolvida pela professora Tatiana Coelho de Sampaio e sua equipe na UFRJ. pic.twitter.com/zTNRVLqjUv
Na výskume sa podieľali vedci, lekári aj fyzioterapeuti z Federálnej univerzity v Riu de Janeiro, ktorí sa zapojili do štúdie na pacientoch s úplným poškodením miechy.
Každý z nich dostal jedinú injekciu polylaminínu priamo do miesta poranenia, a to do 72 hodín od úrazu. Výsledky prekvapili všetkých. Pacienti, ktorí stratili schopnosť pohybu, začali znovu hýbať končatinami. Niektorí len čiastočne, iní takmer úplne. Najvýraznejší pokrok zaznamenali tí, ktorým bol polylaminín podaný krátko po úraze.
Dra. Tatiana Coelho de Sampaio simplesmente fantástica! Quanto orgulho do meu Brasil! pic.twitter.com/lmQ7i6uZ3w
Z neznámej vedkyne sa tak po 28 rokoch stalo meno, ktoré pozná celá Brazília. Ako priznala, neprestáva jej zvoniť telefón a ozývajú sa rodiny pacientov, ktorí v nej vidia poslednú nádej. Niektorí ju dokonca nazývajú „Božím nástrojom“.
🇧🇷 La biologiste brésilienne Tatiana Coelho de Sampaio développe depuis 25 ans une molécule expérimentale, la polyamine, pour traiter les lésions de la moelle épinière.
Lors d’essais, six patients tétraplégiques ont retrouvé une sensibilité ou une mobilité grâce à ce traitement… pic.twitter.com/pj9C7V7Z1n
„Ľudia mi hovoria, že som nástroj Boha. Ak to tak je, prijímam to, ale nemôžem za to niesť zodpovednosť. Ak Boh rozhodol, mne to nikto neoznámil,“ priznala vedkyňa, ktorá napriek nádejným výsledkom zostáva veľmi opatrná.
Až v januári 2026 brazílska Národná agentúra pre zdravotný dohľad (Anvisa) schválila prvú klinickú štúdiu, ktorá má overiť bezpečnosť polylaminínu u ľudí. Ide o najskoršiu fázu testovania, v ktorej sa ešte len zisťuje, či je liečba pre pacientov bezpečná. Hoci je cesta k bežnému používaniu ešte dlhá, Tatiana Coelho de Sampaio po 28 rokoch tichej práce dokázala svetu pripomenúť, že aj nemožné sa môže stať možným.
