Kým svet obdivoval celebrity a sledoval trendy na sociálnych sieťach, ona celé desaťročia robila niečo úplne iné. Potichu, bez pozornosti, uznania a slávy. Brazílska vedkyňa Tatiana Coelho de Sampaio zasvätila takmer 30 rokov svojho života jedinému cieľu – pochopiť proteín laminín, o ktorom väčšina ľudí nikdy nepočula. Ako uviedol brazílsky portál Saúde, práve tento nenápadný proteín sa dnes môže stať kľúčom k niečomu, čo medicína dlhé roky považovala za nemožné – obnove pohybu po poškodení miechy.
Tatiana Sampaio, cientista brasileira que devolveu esperança para pacientes com lesão medular | 🇧🇷 pic.twitter.com/t9uochxCks
Tatiana nezačínala s veľkými grantmi ani mediálnou pozornosťou. Jej výskum prebiehal tak, ako v mnohých univerzitných laboratóriách – skromne, často bez dostatočného financovania a mimo záujmu verejnosti. Zatiaľ čo iní vedci menili témy alebo hľadali rýchle výsledky, ona ostala verná jednej myšlienke. „To znamená 28 rokov práce s rovnakým proteínom, ale neznamená to, že by som 28 robila jednu a tu istú vec. Tá cesta je veľmi dynamická,“ uviedla Tatiana pre Folha de S. Paulo.
Vedkyňa a trojnásobná mama chcela pochopiť, ako funguje laminín, ktorý v tele pomáha neurónom komunikovať, a či by sa dal využiť na regeneráciu poškodených nervov. Laminín býva niekedy neformálne označovaný aj ako „Boží proteín“ – pre svoj tvar pripomínajúci kríž aj dôležitú úlohu v ľudskom tele. Roky tento výskum vyzeral ako slepá ulička, no Tatiana vytrvala.
Po desaťročiach výskumu sa jej podarilo niečo výnimočné. Spolu s tímom vytvorila špeciálnu formu tohto proteínu – polylaminín. Ide o látku, ktorá dokáže napodobniť prirodzené prostredie, v ktorom neuróny rastú a prepájajú sa. Inými slovami, pomáha nervovým bunkám nájsť si „novú cestu“ tam, kde bola tá pôvodná prerušená. A práve to je zásadné, pretože pri poškodení miechy neuróny nedokážu obnoviť spojenia. Preto dochádza k ochrnutiu a medicína dlhé roky tvrdila, že tento proces je nezvratný.
Vedci pritom zistili, že túto zložitú sieť je možné znovu vytvoriť v laboratóriu z proteínov získaných z ľudskej placenty. Keď ju následne zavedú do tela, môže pomôcť najdlhšej časti neurónu – axónu – opäť sa „napojiť“ na ďalší neurón a obnoviť elektrický impulz potrebný na pohyb.
Testy na psoch
Prvé náznaky, že by výskum mohol fungovať, sa objavili už pri testovaní na zvieratách. Brazílska farmaceutická spoločnosť overovala účinky polylaminínu u psov so staršími poraneniami miechy a výsledky boli pozoruhodné.
