Etnologička Nádaská: Veľkonočný pondelok nikdy nebol o bitke. Význam krásneho zvyku dnes už chápe málokto
To, čo malo priniesť zdravie, dnes vyvoláva odpor.
Dnes sa však podľa odborníčky význam týchto zvykov postupne vytratil. Z rituálu, ktorý bol vyhradený pre slobodných mladých ľudí, sa stala aktivita bez jasných pravidiel. „Z toho pôvodného krásneho zvyku, ktorý mal byť oslavou mladosti, krásy a nakoniec aj určitým predávaním sexuálnej sily, je dnes zvyk, ktorého význam už málokto chápe,“ uviedla Nádaská pre portál Žilinak.sk.
Kým v minulosti mali rituály jasné hranice – týkali sa len slobodných dievčat a mládencov, dnes sa do nich zapájajú všetky generácie. Nezriedka pritom dochádza aj k extrémom, ktoré s pôvodným významom nemajú nič spoločné. Aj preto časť mladých žien dnes vníma tieto tradície negatívne. Podľa etnologičky ide o dôsledok nepochopenia a postupnej deformácie zvykov.
Symbolika jedla
Veľká noc však nebola len o šibaní a oblievaní. Dôležitú úlohu zohrávalo aj jedlo, ktoré malo vlastnú symboliku. Ako vysvetľuje Katarína Nádaská pre noviny.sk, ľudia si na sviatky vždy dopriali viac. Najčastejšie však išlo o veľkonočnú babu, známu aj ako pečka, hrudku, ale aj pečené jahňa či kozľa.
Veľký význam mali na stole aj vajíčka, ktoré symbolizovali život a obnovu. Aj kraslice mali kedysi hlbší význam – nešlo len o dekoráciu. „Práve tie vajíčka, ktoré dievčatá samy zdobili, mali pre mládencov najväčšiu hodnotu,“ pripomína etnologička, podľa ktorej niekedy dokonca slúžili ako tiché vyznanie lásky.
