Etnologička Nádaská: Veľkonočný pondelok nikdy nebol o bitke. Význam krásneho zvyku dnes už chápe málokto
To, čo malo priniesť zdravie, dnes vyvoláva odpor.
Na prvý pohľad ide o tradíciu, ktorú pozná každý. Korbáče, vedrá vody a smiech. Lenže podľa etnologičky Kataríny Nádaskej bola realita kedysi úplne iná – a dnešné oslavy by našich predkov pravdepodobne prekvapili. „Veľkonočný pondelok nikdy nebol o bitke,“ vysvetľuje odborníčka v rozhovore pre portál Záhradkár. To, čo dnes mnohí považujú za tradíciu, bolo v minulosti skôr jemným symbolickým rituálom.
Jemné gestá
Šibanie aj oblievanie mali hlboký význam, ktorý sa viazal na príchod jari, život a plodnosť. Nešlo o silu ani o nadvládu, ale o symbolické odovzdávanie energie. „Pôvod šibačky a oblievačky treba hľadať ešte v predkresťanskom období, keď Slovania slávili sviatky jari ako symbol plodnosti a dotyk vŕbových prútikov so ženským telom znamenal odovzdávanie plodivej sily,“ vysvetľuje Nádaská.
Mladí muži sa kedysi dievčat iba jemne dotýkali prútikom. Ten bol na jar naplnený miazgou a symbolizoval životnú silu. Voda, ktorou sa dievčatá oblievali, mala byť „živá“ – z potoka alebo rieky, a prinášať zdravie, sviežosť a krásu.
Ako etnologička povedala v minulosti pre portál Veda na dosah, cieľom nebolo ublížiť. „Dievčiny sa preto len jemne dotýkal, nemal ju biť či inak jej ublížiť,“ dodala.
