Pán Igor si šesť rokov nemohol dovoliť holiča. Študenti z Prešova vrátili ľuďom bez domova dôstojnosť
Pre budúcich kaderníkov to nebola len odborná prax, ale aj lekcia empatie, pokory a ľudskosti.
Rýchle objednanie, pár minút v kresle a odchádzame upravení. Pre väčšinu z nás je návšteva kaderníka samozrejmosťou. Pre ľudí bez domova je to však často nedostupný luxus a niekedy aj úplne nová skúsenosť. V prešovskom útulku Domu sv. Jána Milostivého sa vďaka mladým študentom a budúcim kaderníkom zo Strednej odbornej školy služieb v Prešove odohral malý zázrak.
Budem kočka
Spoločenská miestnosť útulku Archa sa na jeden deň premenila na improvizovaný kadernícky salón. Nie však taký, na aký sme zvyknutí. Neboli tam zrkadlá plné sebavedomých pohľadov ani rýchle rozhovory o tom, čo je dnes trendy. Namiesto toho prišli štyria študenti Anna, Elena, Michal a Tadeáš s jednoduchým zámerom – venovať svoj čas, svoje ruky a zručnosti ľuďom, pre ktorých je starostlivosť o vzhľad často poslednou vecou na zozname každodenných starostí. Napríklad pán Igor si holiča nemohol dovoliť celých šesť rokov a keď sa teraz po strihaní uvidel v zrkadle, skoro sa nespoznal.
„Mám z toho radosť, že môžem niekomu spraviť vlasy,“ povedala v reportáži TV JOJ študentka Elena Mocná, ktorá so spolužiakmi postupne ostrihala 25 ľudí. Pre niektorých to bolo prvé strihanie po rokoch. „Už dlho som tak dobre nemala spravené vlasy,“ pochválila študentov jedna z klientiek a 72-ročná Anička s úsmevom dodala: „Budem kočka.“
Lekcia pokory a ľudskosti
Ako uviedla na sociálnych sieťach Gréckokatolícka charita Prešov, medzi ostrihanými bol aj starší manželský pár, ktorý sa spoznal a zosobášil práve v útulku. Aj oni si dopriali malú premenu, v ktorej nešlo len o účes, ale najmä o pocit, že na nich niekomu záleží. Pre študentov to nebola len odborná prax, ale aj lekcia empatie, pokory a ľudskosti.
