V detstve vylievala mamine fľaše a chodila po ňu do krčmy. Laura až po rokoch zistila, že žiť sa dá inak

Celú základnú školu doma hľadala fľaše s alkoholom a vylievala ich do umývadla. Ako štrnásťročná zasa chodievala po večeroch do krčiem hľadať mamu, ktorá si často len odskočila do obchodu alebo von so psom a už sa nevrátila. Laura Berková prežila detstvo s alkoholičkou a dlho sa nevedela vymaniť z bolesti, ktorá sa jej ako malej zapísala do duše. Ako hovorí dnes, žiť začala až po tridsiatke, keď pochopila zásadnú vec. 

Celé Laurino detstvo a puberta sa točili len okolo maminho pitia. Žila a všetko robila za ňu a aj keď si s ňou prežila veľa zlého, nikdy sa na ňu nehnevala. Práve naopak, nefunkčnú rodinu, v ktorej sa od rána do večera diali nejaké drámy a krik bolo počuť až na chodbu, považovala za komfortnú. „Stala sa pre môj mozog bezpečným miestom,“ hovorí pre aktuality.sk mladá žena, ktorej trvalo roky, kým sa z deštruktívnych vzorcov vymanila. 

Prečítajte si tiež: Chemička: Zdravé množstvo alkoholu je nula. Toľkoto mesiacov stačí, aby sa od neho telo úplne očistilo

Chodiace nič

Laurina mama Diana sa s alkoholom skamarátila už v sedemnástich, keď smútok z rozchodu rodičov prehlušovala hlasnými diskotékami. S pitím však neprestala, ani keď sa jej o štyri roky narodila Laura. Popíjanie napokon viedlo i ku krachu jej vlastného manželstva, a tak útechu v alkohole hľadala naďalej. Najprv pila len pivo, neskôr čapované víno, až sa postupne dopracovala k vodke.

V čase, keď Diana vypila fľašu vodky denne, oslávila Laura štrnástiny, na tínedžerské radovánky však nemala čas. Zabezpečovala totiž chod celej domácnosti vrátane starostlivosti o mladšiu sestru, ktorú mala mama po rozchode s Lauriným otcom s ďalším partnerom. A sama sa pritom cítila sa ako chodiace nič. „Nemáte vlastný život, len prežívate,“ opisuje sympatická brunetka obdobie,  keď takmer všetku pozornosť sústredila na závislú mamu, za ktorú cítila obrovskú zodpovednosť. Aj keď mohla natrvalo odísť bývať k otcovi, nedokázala ju opustiť. „Až dnes to dokážem opísať. Niečo ma za ňou ťahalo, mala som vnútornú potrebu sa k nej vracať,“ hovorí Berková, podľa ktorej išlo o takzvanú spoluzávislosť.

Neustále plakala