Zrazu jej navrhol, aby u neho ostala. Výnimočný Marián Varga svojej Jane zlomil srdce až na úplnom konci
Nebol démon ani troska, žili sme úplne prirodzený život, spomína si Jana na spolužitie so svojím osudovým mužom.
Na chodbe si totiž cez veľkú prestávku spokojne zapálil cigaretu. Učiteľky odvahu malého rebela predýchavali len veľmi ťažko. „Svorne padali do mdlôb a keď sa prebrali, predvolali si Mariánovu matku,“ spomína si Berka. Tá sa síce do riaditeľne naveľa dostavila, no tam im len oznámila, že Mariánko fajčí aj doma, takže ona si už zvykla, a nech jej teda láskavo prezradia, čo s tým má akože robiť.
„Vyriešilo sa to tým, že neskôr, pri besede s partizánmi v telocvični, odpálil spamäti niektorý z klavírnych koncertov. A bolo. Učiteľkám aj s riaditeľkou ovisli sánky a Marián mohol fajčiť ďalej, akurát na chodbe o poschodie vyššie,“ pokračuje vo svojom rozprávaní Berka. Mariánove kroky následne smerovali, celkom pochopiteľne, na konzervatórium. V tom čase ho však začal oslovovať aj bigbít, a tak sa pridal i k Paľovi Hammelovi do skupiny Prúdy a autorsky sa zapojil do vzniku prelomovej LP platne Zvoňte zvonky.
Od tej chvíle sa do lavíc konzervatória nikdy nevrátil – stal sa z neho rocker, ktorý svoj talent zakrátko ukázal i vo vlastnej kapele Collegium musicum a na množstve sólových albumov a popri tom viedol život ako každý rozmarný bohém – rád si dni spestroval veselými nápojmi a fajčením silných kubánskych cigár.
Zanedbaný starý mládenec
V láske už také šťastie nemal. Prvé manželstvo sa mu nevydarilo a po rozvode skončil sám v zafajčenom byte z 19. storočia na Kozej ulici. „Žil si tam na poschodí ako mierne zanedbaný starý mládenec. Jeho v poradí druhá manželka Jana nebola ešte ani na obzore. Musím priznať, že som čakal všeličo, ale skutočnosť predčila všetky moje očakávania. Taký bohémsky ‚bordel‘ nemohli mať na Montmartri ani Modigliani s Utrillom dokopy. Rozumiem tomu, že chlapom sa upratovať nechce, ani ja som v tejto disciplíne nevynikal, lenže ako sa dá v takom šialenom neporiadku vôbec niečo nájsť, to bolo mimo môjho chápania. Úplne všade sa váľali stovky kníh, partitúr a platní, spomedzi nich vykúkali nejaké klávesové nástroje a kotúče káblov, okolo postele boli doslova tucty tanierikov, prázdnych fliaš a plných popolníkov,“ opisuje Berka pohľad na Mariánov brloh.
Varga však vyzeral spokojne. „Fajčil a čítal si poležiačky dáku hrubú knihu, ako keby sme tam ani neboli. Úplná pohodička,“ opisuje známy architekt pohľad na Vargu pri jednej z návštev, ktorou ho poctili spolu s basgitaristom Fedorom Frešom. Varga v podobnom móde pôsobil až do chvíle, keď mu do života vstúpila osudová žena.
Zoznámenie vďaka sestre
Jana patrila k Vargovým fanúšičkám už ako sedemnásťročná. Kupovala si platne Collegium Musicum a cestovala na ich koncerty. „Keď som ich prvýkrát počula, tak ma to fascinovalo, že som si začala kupovať ich platne a zháňať o nich informácie,“ hovorila pre týždenník Život žena, ktorá sa napokon k svojmu idolovi dostala aj osobne. „Študovala som slavistiku na univerzite a na stáži v Sofii som sa zoznámila s mladou ženou. Celkom dobre sme si porozumeli a rozprávali si aj také dievčenské veci. Priznala som sa jej, že by som raz v živote chcela stretnúť Mariána Vargu. A ona na to, že to nie je problém, že jej manžel pracuje s Mariánovou sestrou a tá ma k nemu dovedie,“ spomína si Jana. Hudobníkova sestra ju však od stretnutia s ním najprv veľmi odhovárala.
