Slovenka Katka žije 13 rokov v Maroku: S manželom som sa dala dokopy potom, ako ma zachránil
Nový domov našla v Maroku, hoci to nebola láska na prvý pohľad.
Ľudia sú zvyčaje skeptickí k vzťahom z dvoch rozdielnych kultúr. Na rozdiel od letných lások z dovolenky v Egypte, ktoré si zrejme väčšina predstaví, vy ste sa v arabskom svete pohybovali dlhodobo celé roky, ovládate jazyk, zžili ste sa s mentalitou. Museli ste sa aj tak obaja v niečom prispôsobiť alebo zmeniť, aby vám to fungovalo?
Ja som si po všetkých tých rokoch v arabských krajinách myslela, že už ma nič neprekvapí. Ale nikdy som so žiadnym mužom nežila, a preto ma vo vzťahu s mojim manželom veľa vecí naozaj prekvapilo. Napríklad to, že manželka zostáva v mnohých ohľadoch votrelec a nie je vždy vrelo prijatá matkou a sestrami manžela. Ja mám šťastie, že mám veľmi dobrú svokru, ale vzťah so švagrinami rozhodne nie je najvrelejší. Je tam súťaživosť o pozornosť môjho muža ale vďaka tomu, že žijeme napol v Prahe, to veľmi neriešim.
Bol už na návšteve Slovenska? Ak áno, s akými dojmami odchádzal?
Obidvaja máme trvalý pobyt v Prahe, takže manžel vie aj po česky. Na Slovensku bol pred niekoľkými rokmi, keď sa ku mne prisťahoval. Páčila sa mu príroda stredného Slovenska, naša veľká záhrada a čistý vzduch, ticho.
Ako sa v Maroku chápe úloha otca a manžela? Zapájajú sa do starostlivosti o deti?
Úloha otca a manžela je v tom, aby pracoval a rodinu zabezpečoval finančne. Žena spravidla zostáva doma a stará sa o deti. Tak to bolo v rodine môjho manžela, a preto ho veľmi prekvapilo, že sa musel prakticky zapojiť do starostlivosti nášho dieťaťa, keďže on bol prvý mesiac od príchodu do Česka doma a ja som šla do práce. Dnes je ale zvyknutý a bez ohľadu na to, či sme práve v Prahe alebo vo Feze, sa o dcéru dokáže adekvátne postarať keď som ja preč a teda sprevádzam zájazdy.
Ako vás prijala manželova rodina a jeho známi? Nikto ho neodhováral od vzťahu s cudzinkou?
Rodina môjho manžela ma prijala až prekvapivo dobre, to som ani nečakala. Určite ho nikto od vzťahu neodhováral, to by si ani nedovolili. Napriek tomu jeho sestry neboli nadšené, mali pre neho vybrané svoje kamarátky. Príbuzní z matkinej strany zase očakávali, že si vezme za manželku jednu z dievčat v širšej rodiny. Nikto z nich nepochodil. Manžel totiž vždy chcel cudzinku, práve kvôli tým stereotypom o Európankách ako poslušných, kľudných a usmievavých manželkách (smiech).
U vás doma sa to hemží rôznymi jazykmi, snažíte sa udržiavať všetky tradície? Ktoré slovenské sa stretli s najväčšou obľubou?
Nesnažíme sa udržiavať všetky tradície, napríklad ja nemám rada Veľkú noc a tú teda vôbec neoslavujeme. Na čo ja si potrpím je Mikuláš, takže manžel hneď prvý rok vzťahu dostal do topánok na okne sladkosti a oriešky a to praktikujeme každý rok. Pre mňa je tiež veľmi dôležitý sviatok 17. novembra a pád komunizmu - o tom dcéru a manžela postupne vzdelávam. Vianoce máme, pokiaľ sme v Čechách, tiež.
Zvyknete doma variť aj slovenské jedlá? Museli ste ho nejako prispôsobiť trebárs netradičným korením?
Manžel miluje slepačiu polievku, ktorú mu prvýkrát uvarila moja mama, keď k nám prišla na 2 mesiace do Maroka. V zime ju vyžaduje takmer denne. Inak sa stravujeme viac-menej medzinárodne, manželova kuchyňa z juhu Maroka je totiž dosť štipľavá a ja s dcérou ju nejeme.
