Brali ju ako špinavú, nemohla si ani zaplávať. Denisa si v Japonsku získala rešpekt a zviditeľnila Slovensko

„Keď mi ho v pôrodnici dali do náručia, automaticky som mu zaspievala pesničku v japončine,“ prezradila v rozhovore pre Šarm Denisa, pre ktorú sa Japonsko stalo skutočným domovom. Miestni však celkom nezabudli na to, že nie je domáca, a dávali jej to značne pocítiť až do momentu, kedy sa všetko zmenilo.

„Bývali sme síce v prestížnej štvrti, muž podnikal s módou, no i napriek tomu som chodila s nálepkou „gaidžin“ - cudzinec, čo znamenalo, že som si len tak nemohla založiť účet v banke, zaregistrovať sa vo fitnes centre či ísť do plavárne a ešte k tomu som mala tetovanie, takže ma brali ako špinavú. Všetko sa zmenilo, keď som začala učiť angličtinu na miestnej základnej škole a nálepka cudzinky sa strhla. Oslovovali ma „sensei“ - učiteľ, čo je povolanie, ktoré si získava úctu, rešpekt a spoločenský status. Stala sa zo mňa osobnosť,“ vysvetlila.

Kým dovtedy na ňu Japonky ukazovali prstom a očividne ju ohovárali, zrazu sa situácia obrátila. Mamičky detí sa začali pretekať v tom, ktorá si u nej rezervuje viac hodín pre svoje dieťa a postupne sa začali zaujímať aj o našu kultúru či jedlá. Denisa to brala ako príležitosť vysvetliť im, že Slovensko rozhodne nie je rozvojová krajina a mnohé jej priateľstvá, ktoré v Japonsku vznikli, vydržali až dodnes.

Aj po návrate na Slovensko Denisa s nadšením šíri osvetu o živote v krajine vychádzajúceho slnka. Svoje skúsenosti pretavila do kuchárskej knihy s lokálnymi receptami aj do zbierky japonských bájok a vraví, že Japonsko ostane navždy v jej srdci.

Prečítajte si tiež: Pani Oľga z Košíc nadchla Čínu. Jej háčkované oblečenie je návratom k ručnej práci, ktorá má pamäť