V sirotinci jej kamarátku ubili na smrť za kúsok chleba. Paralympionička nevedela, čo je šťastie
Dievča z černobyľskej katastrofy nechcela ani vlastná mama.
„Bola mojou rodinou. Naučila ma, čo znamená láska a pocit bezpečia,“ spomínala si na najlepšiu priateľku. Keď zomrela, Oksana si naplno uvedomila, aké kruté miesto je svet, v ktorom vyrastá. Na hornom poschodí prevádzkovali nevestinec, kam ju začali brávať už ako päťročnú a niekedy ju vraj zbili tak kruto, že na zabitie stačilo len málo. „Chcela som zomrieť,“ priznávala v rozhovore pre The Guardian.
Adopcia a korupcia
Napriek všetkému sa držala jednej malej nádeje – že raz príde mama, ktorá si ju vezme domov. „Tá iskierka nádeje bola vo mne a tej som sa držala. Keď som videla, ako niektoré deti odchádzajú a idú k rodinám, časť zo mňa dúfala, že to budem aj ja,“ vysvetľovala. Nádej sa nakoniec naplnila.
Na druhej strane sveta sedela americká univerzitná profesorka Gay Mastersová a prezerala si fotografie detí na adopciu. Keď uvidela rozmazaný obrázok malého dievčaťa s tmavými očami, niečo ju zastavilo. „Videla som v nich iskru,“ spomínala neskôr pre Washington Post. V tej chvíli vedela, že to dieťa musí nájsť. Cesta k adopcii na trase USA a Ukrajina však nebola jednoduchá. Trvala takmer dva roky a sprevádzala ju byrokracia, korupcia aj množstvo prekážok. Mnohí ľudia ju presviedčali, aby sa vzdala, ona to však odmietla.
Nevedela, čo je šťastie
Keď mala Oksana osem rokov, konečne prišla do Spojených štátov. Po prvý raz v živote mala vlastnú posteľ, vlastné hračky a niekoho, kto ju objal. Napriek tomu nebolo jednoduché zvyknúť si na nový život. Musela sa naučiť jazyk, zvyknúť si na školu a pochopiť emócie, ktoré predtým nikdy nezažila.
„Nevedela som, že som hladná, pretože som sa naučila tieto pocity potláčať. Mama ma musela naučiť, čo znamená slovo ‚šťastná‘, keď som jej hovorila, čo sú to za zvláštne pocity. Ja som jednoducho nevedela, ako to pomenovať,“ spomínala Oksana Mastersová, ktorá v USA dostala aj potrebnú zdravotnú starostlivosť. Lekári sa snažili napraviť deformácie jej tela, no nakoniec prišlo rozhodnutie, ktoré jej zmenilo život. Keď mala 14 rokov, amputovali jej obe nohy.
