„Prírodný Ozempic“ z regálov slovenských obchodov: Tieto potraviny tlmia hlad aj bez drahých injekcií
Nie je dôležité len to, čo jeme, ale aj v akom poradí.
Štúdie ukazujú, že konzumácia bielkovín, napríklad rýb alebo mäsa, pred sacharidmi, ako sú ryža či pečivo, zvyšuje hladinu GLP-1 viac, než keď si najskôr dáme sacharidy. Podobný efekt má aj konzumácia zeleniny pred prílohami bohatými na sacharidy.
Experti zároveň zdôrazňujú význam bielkovín v jedálničku. Výskumy ukazujú, že jedlá bohaté na bielkoviny dokážu zvýšiť hladinu hormónu sýtosti viac než jedlá s vysokým obsahom sacharidov alebo tukov. Prakticky to znamená, že po jedle s vyšším podielom bielkovín zostávame sýti dlhšie a máme menšiu tendenciu siahať po ďalšom jedle.
Kedy jeme
Významnú úlohu zohráva aj čas jedla. Produkcia hormónu GLP-1 sa totiž riadi cirkadiánnym rytmom. Jedlo skonzumované ráno, napríklad o ôsmej, stimuluje jeho uvoľňovanie výraznejšie než rovnaké jedlo zjedené neskoro popoludní. Aj preto mnohé výskumy podporujú staré známe pravidlo: raňajky by mali byť najvýdatnejším jedlom dňa, zatiaľ čo večera by mala byť skôr ľahšia.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/kuzela.sk/posts/pfbid037UXypyc599WWTroKqEBPrsyBPJbBjKFaPcfLpEdDiNBPBDi1JpocuFX5nJ3kNczGl
Ako rýchlo jeme
Vplyv môže mať dokonca aj rýchlosť, akou jeme. Jedna zo štúdií ukázala, že keď ľudia konzumovali zmrzlinu počas 30 minút, hladina GLP-1 bola výrazne vyššia než v prípade, keď ju zjedli za päť minút. Podobne dôležité je aj samotné prežúvanie. Výskum napríklad ukázal, že konzumácia strúhanej kapusty zvýšila hladinu GLP-1 viac než pitie kapustovej šťavy.
