O zrak prišiel na opekačke. Paralympionik Marek lyžuje stokilometrovou rýchlosťou lepšie ako zdraví ľudia

„Keďže som prišiel o zrak v deviatich rokoch, mám reálnu predstavu o farbách a veciach ešte celkom dobrú, aj keď už nie úplne detailnú ako niekedy. Znie to možno zvláštne, no tmu nepoznám. V každom priestore, kde sa nachádzam, mám vo svojej predstavivosti nejaké kontúry priestoru či predmetov okolo seba. Jeden odmala nevidiaci kamarát mi raz povedal, že on si farby predstavuje ako rôzne tóny klavíra. Prekvapil ma rovnako konštatovaním, že si nie je istý, či by chcel niekedy vidieť,“ opísal svoj vnútorný svet. Strata zraku mu podľa vlastných slov priniesla aj nečakaný dar – schopnosť vnímať ľudí inak.

Nechce sa hanbiť

„Niekedy s nadhľadom hovorím, že nie som zaťažený zrakom a vzhľadom človeka a môžem sa priamo sústrediť na jeho vnútro,“ dodal Marek, ktorý si zakladá najmä na medziľudských vzťahoch a úprimnosti. Aj preto preňho medaily nikdy neboli jediným cieľom. Šport berie ako cestu, ktorá mu dala smer, radosť aj sebavedomie. Najdôležitejšie hodnoty vidí inde. „Rád by som žil tak, aby som sa za to nehanbil, a to je môj hlavný cieľ. Mať okolo seba ľudí, ktorých mám rád, a robiť to, čo ma baví,“ dodal pokorne.

Prečítajte si tiež: Bože, nedovoľ, aby sa táto budova prevrátila. Nevidiaceho Michaela z Dvojičiek vyviedol jeho hrdinský pes

Príbeh rodáka z Oravy je dôkazom, že aj v absolútnej tme môže človek nájsť vlastnú cestu a niekedy na nej dokáže ísť rýchlejšie než tí, ktorí vidia.