Opitý vodič ho pripravil o nohy a chcel utiecť. Kapitána našich parahokejistov zachránil Janko Lašák

Martin Joppa ako malý sníval, že v bránke našej reprezentácie raz vystrieda Janka Lašáka. A zrazu to bol náš legendárny brankár, kto stál pri jeho nemocničnej posteli v Banskej Bystrici.

Dobráci hokejisti

O Martinovom úraze sa dozvedel na internete a ihneď zmobilizoval aj ďalších hokejistov. Spolu s Michalom Handzušom, Tomášom Surovým aj Vladom Országhom sa spojili a rodine venovali auto upravené pre chlapca na vozíku. „Janko Lašák sa ma pýtal, či nepotrebujem pomôcť s benzínom. Vravím, že nie, veď nemám auto. Prešiel mesiac a Janko a ďalší hokejisti mi auto kúpili,“ spomínala mama. Martinovi darovali aj dresy, no najväčšiu radosť mal z ich prítomnosti.

Prečítajte si tiež: V kritickom momente pochopil, že bol hlupák. Ján Lašák dal láske druhú šancu pri mladšej Romane

„Veľmi mu to zlepšilo náladu, raz dokonca nechcel jesť, tak mu Ján Lašák zavolal a behom chvíle bol prázdny tanier,“ spomínala Sylvia Jappová, ktorá nikdy nezabudne na dobré skutky našich hokejistov. Marián Gáborík s Paľom Demitrom im napríklad spoločne s hokejovým zväzom a olympijským výborom prispeli 150-tisíc korún.

Chuť vyliezť z postele

Martin Joppa sa aj vďaka podpore hokejistov, priateľov a rodiny nikdy veľmi nezaoberal tým, čo sa stalo. „Aj keď nemám nohy, aj tak budem hokejista!“ vyhlásil ešte na nemocničnom lôžku a svojho sna sa nevzdal. Presne rok po nehode, teda 6. augusta 2006, bol opäť na domácom ľade v Kežmarku a na špeciálnych sánkach odštartoval svoju parahokejovú kariéru.

Prečítajte si tiež: Šermiarka prišla o ruky i nohy, no zostala neporaziteľná: Takto možno zvíťaziť napriek všetkým očakávaniam

Keď mu počas galavečera Srdce pre deti Miro Šatan daroval svoju podpísanú hokejku a Majka Demitrová mu dala dres nebohého manžela, Martin sa zaprisahal, že na sebe bude makať a dotiahne to ďaleko. „Na parahokeji som si našiel kamarátov na celý život a dá sa povedať, že mi pomohol začleniť sa aj do bežného života. Je to v podstate hobby, ale mám niečo, vďaka čomu mám chuť na sebe pracovať. Keď som prežíval horšie obdobie, parahokej bol možno aj vecou, pre ktorú som mal chuť vôbec vyliezť z postele,“ povedal otvorene v rozhovore pre Denník N Martin Joppa, ktorý sa vypracoval až na kapitána nášho paralympijského tímu.

Kraťasi a jednonožci

Ak by ste si ale mysleli, že sa naši parahokejisti ľutujú, boli by ste na omyle. Základom ich hry nie je len vášeň pre hokej, ale aj poriadna dávka čierneho humoru.