Korčule jej prvý raz obula trénerka Múdra. Pani Agnesa dnes patrí do Siene slávy našich krasokorčuliarov
Kdekoľvek sme sa po pretekoch objavili, všetci sa potešili, že idú zipsári, spomína úspešná športovkyňa.
„Pred olympiádou v Sarajeve začal mať problém s kolenom na dopadovej nohe. Nevedeli mu s tým pomôcť. Mesiac pred olympiádou bola schôdza týkajúca sa pripravenosti športovcov, ktorí by sa mohli umiestniť do 6. miesta. Povedala som, že zdravotná starostlivosť u nás zlyhala a na olympiádu nejdeme. Zástupca predsedu OH Hymel za mnou prišiel a povedal, že vybaví, čo chceme. Jedine doktora Mračna. Ten ho dal dokopy,” spomínala Agnesa.
Metodička Slovenského zväzu krasokorčuľovania
Deň pred odchodom mal Jozef zase plné koleno. Mračno mu to vytiahol a povedal, že do pretekov nesmie robiť žiadne rotácie. Počas prvého tréningu Agnesin zverenec len korčuľoval, na druhom tréningu robil to isté. Začalo sa hovoriť, že ČSSR má nové tréningové metódy, rodáčka z Rožňavy z toho tlaku skoro ošedivela. V roku 1985 skočil Jozef Sabovčík ako prvý na svete štvoritý skok na Majstrovstvách Európe v Göteborgu a získal titul. O rok neskôr v Kodani ho obhájil. Problém s kolenom sa však zhoršoval a keďže nechcel podstupovať ďalšiu operáciu, tak v roku 1986 ukončil kariéru.
Trénerskej práci sa Agnesa venovala dlho aj v dôchodkovom veku - v Sabovčíkovej krasokorčuliarskej akadémii Jumping Joe a v Slovane Bratislava. Po zriadení Strediska vrcholového športu trénovala deti s Hlidou Múdrou a Vojkovičovou. V roku 1988 Gréci poslali požiadavku na Československý krasokorčuliarsky zväz na trénera. Známa trénerka Sabovčíka sa prihlásila a pôsobila päť rokov v Grécku.
Nič nevzdávaj!
Po návrate sa stala na pár rokov metodičkou Slovenského zväzu krasokorčuľovania. Neskôr trénovala dospelých až do pandémie Covidu 19 v roku 2020. Slovenský olympijský výbor ocenil športové aj olympijské zásluhy Agnesy Búřilovej v roku 2003 udelením Bronzových kruhov SOV. V roku 2023 sa dostala tiež do Siene slávy Slovenského krasokorčuliarskeho zväzu. Trénerskú kariéru ukončila, keď mala 77 rokov. Má dve deti a štyri vnúčatá. Životné motto Agnesy Búřilovej je: „Nikdy nič nevzdávaj, neboj sa, všetko sa podarí!”
Príbeh pamätníčky bol zdokumentovaný v rámci projektu Natáčanie legiend 2024, ktorý finančne podporila Nadácia Tipsport. Článok bol vydaný v spolupráci s Post Bellum. Autorkou a autorom textu sú Lucia Stankovská Fričová a Martin Rodák.
