Korčule jej prvý raz obula trénerka Múdra. Pani Agnesa dnes patrí do Siene slávy našich krasokorčuliarov
Kdekoľvek sme sa po pretekoch objavili, všetci sa potešili, že idú zipsári, spomína úspešná športovkyňa.
Starší brat mal dva roky. Nakoniec mal problém dostať sa na vysokú školu. Nakoniec si dal iný odbor, aby ho zobrali a potom prestúpil. Odvolať sa proti klamstvám bolo v tej dobe zbytočné, uvádzala Agnesa.
Profesionálka
V dobe, keď jazdila Agnesa Wlachovská sólo sa počas dvoch voľných jázd hodnotila technika a povinné cviky. O umeleckú stránku sa ešte nikto nezaujímal. Aj ľudí bolo na štadiónoch viac. Vtedy sa dali športové podujatia počúvať len prostredníctvom rádia, alebo zažiť naživo.
Až keď začala Agnesa jazdiť v kategórii športových dvojíc spolu s Petrom Bartosiewiczom, bola zaradená k profesionálnym krasokorčuliarom. Dvojicu dalo dokopy spoločné číslo na exhibičnom vystúpení a tréneri v nich zrazu zbadali potenciál. Výhodou bolo, že mali rovnakú techniku aj trénera. Najväčší problém predstavovali zdvíhané prvky. Nový pár začal reprezentovať, keď boli mladí korčuliari na vysokej škole. Peter študoval architektúru, Agnes stavebnú školu. Každý mal iný rozvrh, takže jediný spoločný čas na tréning bol v noci. Športové dvojice vtedy nemali povinné prvky, ale jazdili dve voľné jazdy. Z nich sa potom vypočítala priemerná známka. Neskôr pribudli krátke programy s prikázanými prvkami a voľná jazda. Hudbu si väčšinou vybrali pretekári po konzultácii s trénerom Landlom, ktorý bol v civilnom živote právnik.
Športová dvojica Wlachovská - Bartosiewicz zo Slovana Bratislava získala tri tituly majstrov ČSSR v rokoch 1964, 1965 a 1966. Okrem toho dvakrát štartovali na majstrovstvách sveta v Dortmunde (1964) aj v Davose (1966) a skončili na desiatej priečke. Štyrikrát boli na majstrovstvách Európy, kde sa najlepšie umiestnili na siedmom mieste v Budapešti (1963).
„V Maďarsku sa jazdilo na otvorenom štadióne a snežilo. Mali sme sa sebe červené šaty, takže bolo ma dobre vidieť. Predviedli sme dve dobré jazdy, lebo z exhibícií sme boli zvyknutí na vonkajšie plochy,“ priblížila profesionálna športovkyňa.
Nezabudnuteľní „zipsári”
Pár Wlachovská - Bartosiewicz reprezentoval ČSSR aj na olympiáde v Innsbrucku v roku 1964, kde získali s partnerom 9. miesto. „Olympiáda je jeden úžasný pretek, pretože je tam veľmi veľa ľudí. V jedálni, kde sa každý stretáva, ich môžete spoznať. Okrem toho, olympiáda v Innsbrucku mi utkvela v pamäti navždy. Bola tam len jedna. Petrovi sa počas nej pokazil zips a začal sa postupne vyzliekať. Išli sme na zdvíhačku, kde on išiel prvý a ja druhá. Držala som sa ho za rameno. Mala tam byť hviezda hore a tam mal práve ten zips. Pred zdvihom mu hovorím: ‚Peťo!´ On ma zdvihol a zložil. ,Gate sa ti páru.’ Potom už človek jazdil ako motor. Normálne stereotyp. Išli ste a tým, že ste boli sústredení na nohavice, ani ste nestihli mať trému. Vďaka tomu sme sa stali veľmi populárni. Dokonca aj rozhodcovia nám hovorili, že sme veľmi dobre jazdili a nebyť toho zipsu, tak by sme skončili oveľa lepšie. Lenže každý pozeral len na Peťov zips a čakal či ostane oblečený alebo sa vyzlečie. Kdekoľvek sme sa potom po pretekoch objavili, všetci sa potešili, že idú “zipsári”. Nalievali nám zadarmo a dávali rôzne darčeky,“ smiala sa bývalá olympijská reprezentantka.
Športová dvojica Wlachovská - Bartosiewicz bola na Majstrovstvách Slovenska v Bratislave v trištvrte jazdy, keď sa Agnese zatočila hlava a stratila orientáciu. Nakoniec skončili na 12. mieste. Po vyšetreniach sa zistilo, že jej niečo chýba v tele. Na Majstrovstvách ČSSR v tom istom roku vybrali a cestovali na majstrovstvá sveta do švajčiarskeho Davosu.
