Korčule jej prvý raz obula trénerka Múdra. Pani Agnesa dnes patrí do Siene slávy našich krasokorčuliarov

Starí rodičia z maminej strany mali obrovskú záhradu a dom v Rožňave, ktoré kúpili od talianskeho sochára. Agnesa tam strávila veľkú časť detstva. Stará mama Šarlota Šterman bola domáca pani a veľký generál. Najímala si ľudí, aby stihla vo veľkých záhradách dopestovať, čo chcela. Po komunistickom prevrate im postupne začali odkrajovať zo záhrady až z nej takmer nič nezostalo, len dom. Keď stará mama ochorela, Agnesina mama ju zobrala k sebe do Bratislavy a predali, čo ostalo.

Starý otec bol profesor geológie. Pochádzal z chudobnej rodiny, a preto študoval v seminári. Vysvätiť sa ale nedal. Prihlásil sa na štúdium geológie v Budapešti. Starých rodičov z otcovej strany Agnesa nepoznala. Stará mama Mária zomrela mladá a zanechala po sebe troch synov. Starý otec sa druhý raz oženil s jej sestrou a narodila sa mu dcéra.

Agnesa s bratmi hovorili viacerými jazykmi. Stará mama Šarlota hovorila s nimi maďarsky. V škole sa naučili nemecky. Stará mama a mama hovorili pred deťmi francúzsky, aby im nerozumeli. Potom sa jeden z bratov začal učiť francúzsky a už nemohli pred deťmi preberať tajné veci.

Legendárna trénerka Hilda Múdra

Agnesa začala chodiť do prvej triedy v Rožňave, do ďalších tried nastúpila už v Bratislave. Rodina sa totiž presťahovala do hlavného mesta na Mierovú kolóniu. Práve tu sa malá Agnesa zoznámila s legendárnou trénerkou Hildou Múdrou. Bývali v jednom dome na Leteckej ulici. Raz pani Hilda zobrala malú Agnesu na korčuliarsku exhibíciu, a keď sa to skončilo, opýtala sa jej, či sa jej to páčilo. Deväťročné dievčatko bolo nadšené. Hneď na druhý deň ju preto zobrala so sebou na štadión, kde jej prvý raz obula korčule.

Písal sa rok 1952 a Agnesa začala odvtedy trénovať. Dodržiavať krasokorčuliarsky režim bolo ale náročné. O šiestej už stála Agnesa na ľade, o ôsmej bola v škole. Po vyučovaní bežala domov na obed, urobila úlohy a znova na ľad. Zároveň navštevovala základnú školu na Kvačalovej ulici, neskôr Strednú všeobecnovzdelávaciu školu, kde nikoho nezaujímalo, čo robí vo voľnom čase.

Na čele krasokorčuliarskeho klub CHZJD Slovan stál v tej dobe inžinier Skála. Ten robil s členmi klubu exhibície na prírodnom ľade, napríklad na Štrkovci, aby si klub zarobil. Nacvičili napríklad Kráľovnú bábik. Bol to zároveň tréning na súťaže pred publikom. Po skončení strednej školy nastal problém. Agnesa totiž nemala dobrý kádrový profil. Hoci bola členkou Slovenského zväzu mládeže, nebola aktívna. Venovala sa naplno korčuľovaniu.

„Nedostala som odporučenie prihlásiť sa na vysokú školu. Vraj pochádzame zo šľachtickej poľskej rodiny a ďalšie veci. Otec povedal, že ma nechá doma a skúsim to o rok. Zatiaľ sa o to viac budem venovať korčuľovaniu. Lenže závisť je veľká vec. Môj telocvikár mi potvrdil električenku, aj keď som už nebola v škole. Jedného dňa prišiel ku nám revízor a povedal mojej mame, že mám električenku. Mama oponovala, že mi platí mesačenku. Tak ma zavolali, ja som to potvrdila a zaplatili sme pokutu. Môj telocvikár išiel na dopravný podnik, aby zistil, čo sa stalo. Prišiel tam anonym, že neoprávnene používam električenku. V liste boli čechizmy a bol napísaný zeleným atramentom. Tak sme vedeli, že to bolo z ľadu, lebo som mala viacej času na trénovanie. Potom prišiel anonym aj otcovi, že drží doma tzv. darmožráča, lebo nepracujem. Tiež ten istý zdroj. Tak som začala robiť kresličku vo vodohospodárskych stavbách. Po roku som už nebola študentka, ale pracujúci človek, tak ma prijali,“ opísala Agnesa, ktorá nakoniec vyštudovala Stavebnú fakultu SVŠT v Bratislave.