Korčule jej prvý raz obula trénerka Múdra. Pani Agnesa dnes patrí do Siene slávy našich krasokorčuliarov
Kdekoľvek sme sa po pretekoch objavili, všetci sa potešili, že idú zipsári, spomína úspešná športovkyňa.
Bývalá krasokorčuliarka Agnesa Búřilová, rodená Wlachovská, reprezentovala Československo v krasokorčuľovaní na všetkých vrcholových podujatiach. V slovenskej olympijskej histórii má pozoruhodný primát. Sama súťažila na zimných olympijských hrách v krasokorčuľovaní v kategórii športových dvojíc. Potom na nich trénersky viedla bronzového medailistu Jozefa Sabovčíka a napokon na ZOH súťažil v ľadovom hokeji aj jej syn. V roku 2023 sa dostala do Siene slávy Slovenského krasokorčuliarskeho zväzu.
Otec vynálezca
Agnesa Búřilová sa narodila 4. januára 1943 v Rožňave s dievčenským menom Wlachovská. Otec Karol Wlachovský (1909) bol banský inžinier. Narodil sa v Železníku a mal dvoch bratov. Pochádzal z chudobnej rodiny, ale dobre sa učil. Mestská rada ho poslala študovať do Nice vo Francúzsku, kde aj zmaturoval. Ďalšie štúdium baníctva absolvoval v Příbrami.
Keďže Karol mal problém s pľúcami, bol oslobodený od narukovania do Druhej svetovej vojny. Pracoval v Rudných baniach. Keď Nemci zháňali banské stroje, Karol ich poskrýval v šachtách, ktoré poznal len on a tak ich zachránil. Celá rodina počas vojny odišla do českého Hámru u Mostu v oblasti Sudety. Tam do rodiny pribudol najmladší brat.
Na Slovensko sa Wlachovskí vrátili v roku 1944. Karol pracoval na banských projektoch v Bratislave, na Ministerstve hospodárstva v Prahe, projektoval pražské metro a pracoval aj na predprojekcii bratislavského metra. Dostal aj ďalšiu pracovnú ponuku do Prahy, ale mama Šarlota sa odmietla presťahovať.
Karol ako banský inžinier tiež prišiel s myšlienkou podzemného splyňovania lignitu (najmladšie hnedé uhlie). Na výskum inovatívnej metódy dostal aj štátne financie a v Lakšárskej vsi urobil pokusný vrt. Zaliala ho však voda a výskum nemohol dokončiť v termíne, a preto prišiel o financie. Neskôr sa mu metódu splyňovanie lignitu podarilo odskúšať, hoci na to použil vlastné financie. Dodnes jeho techniku využívajú Maďari a Francúzi, ale Slováci to neprebrali. Za objav dostal ocenenie Radu práce.
Zostal im len dom
Mama Šarlota (1916) bola domáca pani. Ako mladá absolvovala rodinnú školu v Brne. Bola zameraná na domáce práce a jazyky, učila sa nemecky a francúzsky. Po skončení školy si založila firmu na rukavičky. Keď sa vydala, manžel nechcel, aby pracovala. Starala sa preto o výchovu a domácnosť. Narodili sa jej štyri deti - najstarší Karol (1941), Agnesa (1943), Juraj (1945) bol hokejistom a zahynul pri autohavárii. Najmladším bol vyštudovaný geológ Ján (1957). Mama mala mladšiu sestru Timeu, ktorá bola operná speváčka v Budapešti.
