Potichu pochopil, že protestovať nemá význam. Silvia Porubänová a Štefan životom spolu kráčajú už 40 rokov
Naša láska bola osudová, hovorí známa odborníčka.
Rodičia z nej chceli mať lekárku aj architektku, no ona si vybrala sociológiu. Silviu Porubänovú pozná celé Slovensko – odborníčka na rodovú rovnosť sa totiž často objavuje na televíznej obrazovke, aby divákom objasnila rôzne problémy, ktoré trápia našu spoločnosť.
No zatiaľ čo ona je mnohým Slovákom dobre známa, jej životný partner, výtvarník Štefan Porubän je pre niektorých tak trochu ako Colombova žena. Vie sa o ňom, po boku sociologičky ho však videlo len pár vyvolených. V médiách sa totiž objavuje zväčša sama. Pritom o svojej láske k výtvarníkovi hovorí Silvia ako o osudovej a rozumejú si vraj aj bez slov. Minulý rok dokonca oslávili už 40 spoločných rokov a tým je vlastne podľa jej slov povedané všetko.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/photo/?fbid=10228663085143035&set=a.2294305318092
Vymodlený jedináčik
Silvia Porubänová prišla na svet, keď jej mama mala už 43 rokov, v tej dobe to rozhodne nebývalo bežné. Medzi ňou a rodičmi tak bol pomerne veľký vekový rozdiel, napriek tomu podľa slov sociologičky medzi nimi nikdy nepanoval generačný konflikt. S mamou si vraj boli blízke.
„Mama mi s radosťou a vášňou ukazovala svet v rámci vtedajších možností, cestovali sme spolu, boli sme si blízke. Tým, že som bola vymodlený jedináčik, bola veľmi úzkostlivá,“ zaspomínala si Silvia Porubänová v rozhovore pre portál svetevity.sk.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/photo?fbid=1046755050994746&set=a.407828888220702
Lekárka aj architektka
Mama túžila po tom, aby sa jej dcéra stala lekárkou, otec z nej zase chcel mať architektku. Možno aj preto, že on sám bol výtvarník. Silvia si však vybrala celkom iný smer a rozhodla sa pre štúdium sociológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Už v začiatkoch svojej kariéry sa potom orientovala na problémy rodinných noriem a hodnôt, ako aj problematiku žien a starších ľudí. Za svoju prácu dokonca obdržala aj Zlatú medailu Medzinárodného roku rodiny i Čestné uznanie OSN.
Mnohí Slováci ju však poznajú z televíznych obrazoviek, kde sa často vyjadruje k rôznym témam a problémom našej spoločnosti. O svojich mediálnych začiatkoch hovorí, že to prišlo postupne, keď v 90. rokoch začali slovenské televízie vysielať rôzne typy debát.
