Nechcel sedieť a pozerať do steny. Róbert Bezák po strate najdôležitejšej ženy nachádza opäť krásu

V živote prežil veľa, ale to najťažšie bolo pre neho stratiť svoju matku, o ktorú sa staral až do konca jej života. Róbert Bezák sa napriek obrovskej strate rozhodol, že musí ísť ďalej. „Život nie je o tom, že by som mal sedieť a pozerať sa do steny,“ prezradil v Aréne denníka SME. Preto sa bývalý trnavský arcibiskup rozhodol svoj čas a energiu venovať ľuďom, ktorí často prežívajú život v samote.

Posolstvo radosti

„Navštevujem osem domovov seniorov, takže to fakt vychádza na pomerne časté návštevy. To tak vyjde aj trikrát do týždňa – pondelky, stredy, piatky, alebo utorky a štvrtky mám voľné. Dneska je piatok, takže som bol,“ prezradil Bezák, ktorý celkovo navštevuje približne 1 200 ľudí.

Prečítajte si tiež: Bezák, sledujeme ťa, varovali ho. Zhanobený arcibiskup si naplnil jasný cieľ a opäť sa vrátil medzi ľudí

„Sú to ľudia, ktorí sa nachádzajú v náročnej životnej situácii – niektorí nemôžu chodiť, ležia na posteli. Mojou úlohou je priniesť im posolstvo radosti a blízkosti, ukázať, že sa o nich niekto zaujíma a že sa s nimi dá porozprávať. Beriem to ako svoju povinnosť a svoj dar,“ vysvetlil. Pre Bezáka sú tieto stretnutia bonus a spôsob, ako nestratiť aktivitu ani vo veku 66 rokov, keď je na dôchodku.

Diabolská trojka

Jednou z fascinujúcich skúseností bolo pre Bezáka stretnutie s pani Editkou, ktorá má 100 rokov. „Je fascinujúce počuť rozprávať človeka, ktorý zažil od roku 1925 alebo 1926 až do dnešných dní. Prežila tie doby, celý systém a poznala aj spisovateľov ako Mňačko, Novomestský či Tatarka. Pre mňa je to veľmi zaujímavé, taká živá história,“ povedal Róbert Bezák, ktorý sa začal viac zaujímať o psychológiu.

Prečítajte si tiež: Nemám nič dôležitejšie ako ju. Róbert Bezák nechal prácu a stará sa o ženu, ktorá mu bola vždy oporou

V kontexte slovenskej politiky ho napríklad zaujal pojem „diabolská trojka“ a ako otvorene priznal, aj on sám kedysi prežil pocit extrémnej dôležitosti.