Za najdôležitejšieho človeka sa nehanbí, ani ho neskrýva. Herec Števo Martinovič si svoje sny vydrel

Keď ho na prvýkrát neprijali na Vysokú školu múzických umení, zrútil sa mu svet. Števo Martinovič sa však svojich snov nevzdal a dnes je známym slovenským umelcom, ktorý si svoje miesto na scéne vybojoval talentom aj odhodlaním. Otvorene hovorí o najdôležitejšom človeku svojho života a aj o momentoch, kedy sa sám seba pýtal - Kedy sa toto všetko stihlo udiať?

Domov nosil samé jednotky

Nikdy nebol typickým neskrotným dieťaťom, no vo voľnom čase sa vraj aj napriek tomu venoval hádam úplne všetkému. „Bol som skôr super poslušný. Ale aj ctižiadostivý. Hral som 12 rokov na klavíri, recitoval som, robil zemepisnú, matematickú i fyzikálnu olympiádu,“ zaspomínal si Števo Martinovič v rozhovore pre Nový Čas pre Ženy.

Prečítajte si tiež: Opýtala sa ho, kde zohnal ten šalát. Števo Martinovič na stretnutie v odsvätenom kostole nikdy nezabudne

Keď prišiel čas rozhodnúť sa, kam bude smerovať, vybral si herectvo, mal v tom jasno už od šiestich rokov. Doma to však veľké nadšenie nevyvolalo. Učil sa totiž na výbornú, dostával samé jednotky, a mama si preto predstavovala, že zamieri rovno na gymnázium. Jemu však úplne učarovalo umenie, a tak začal študovať na súkromnom konzervatóriu v Topoľčanoch. Do Bratislavy by ho totiž rodičia nepustili.

Kým na základnej škole patril medzi jednotkárov, neskôr už okúsil aj iné vody. „Na strednej som mal najhoršiu známku trojku z javiskového pohybu v prvom ročníku. Bol som taký - ruka noha, taký kŕč. Nevedel som sa skoordinovať,“ prezradil pre STVR.

Pýtal sa, kedy sa to stalo?

Herecké sklony sa v ňom pritom neozvali náhodou, Števova stará mama bola totiž ochotnícka herečka. „Môžem povedať, že talent som zdedil po nej, vkus a zmysel pre humor po mame,“ vysvetlil a s úsmevom a dodal, že vôbec netrvalo dlho, kým sa v kruhu svojich najbližších priateľov stal kolektívnym zabávačom.

O svojej budúcnosti mal jasno, rozhodol sa pre Vysokú školu múzických umení, prihlášku si nepodal nikam inam a keď ho na prvý pokus neprijali, mal pocit, akoby sa mu zrútil svet. Rozhodol sa teda, že sa vráti do piateho ročníka konzervatória a práve vtedy prišlo niečo, čo vôbec nečakal.