Hry a voľnosť jej v detstve boli cudzie. Táto šampiónka sa rýchlo naučila, čo je kľúčom k úspechu

Anastasia Kuzminová mala vraj približne dva či tri roky, keď sa prvý raz postavila na bežky. Svoje prvé preteky vyhrala už ako štvorročná a keďže vyrastala v rodine, kde bol šport prirodzenou súčasťou života, nikdy nemala pocit, že by v niečom inom strádala. Za vzor si brala svojich rodičov a podľa toho aj konala.

Vydreté víťazstvo

„Musela som sa naučiť, že keď chcem byť dobrá športovkyňa, tak musím byť dobrá aj v škole aj doma, aby ma bez problémov všetci pustili na preteky. Snažila som sa preto dobre učiť a vždy som zameškané úlohy alebo skúšky dokončila. Také detstvo, v ktorom ide dieťa po škole von, hrať sa, zabávať sa, to nie je môj prípad,“ vysvetlila úspešná športovkyňa pre ASO VENDING.

Odmalička sa venovala viacerým aktivitám než jej rovesníci a na kamarátov jej preto nezostávalo veľa času. Všetko jej však vynahradili súrodenci a neskôr sa spriatelila aj so športovcami, ktorí mali rovnaké priority ako ona, takže nikdy nemala pocit, že by o niečo prichádzala. A keď sa dnes obzrie za tým, čo už dokázala, pred očami má to najkrajšie.

„Najkrajší moment pre mňa bolo práve víťazstvo na zimných olympijských hrách vo Vancouveri v roku 2010, kde som aj napriek zdravotným problémom zo seba vydala maximum. To bol prvý zisk zlata pre samostatné Slovensko. Človek môže mať talent, alebo genetický predpoklad, ale pokiaľ sa nesnaží a nedrie, tak to nejde. A toto víťazstvo bolo naozaj vydreté,“ vysvetlila.

Prečítajte si tiež: Základom je tajná prísada a čerstvá cvikla. Nasťa Kuzminová sa podelila o rodinný recept na poctivý boršč