Manželka mu vždy zbalila fľaštičku slivovice. Vladimír Vůjtek s našimi hokejistami zažil najlepší zápas v živote
Keď v lietadle prišiel o všetkých priateľov, len ťažko sa s tým zmieril.
„Keď prišla ponuka zo Slovenska, vôbec neváhal,“ hovorila Magdaléna. Jej manžel Vladimír Vůjtek prevzal v roku 2011 po životnej tragédii slovenský národný tím a vzápätí ukázal, čo dokáže. Na každý svetový turnaj mu Magdaléna pribalila fľaštičku slivovice a smiala sa, že práve táto malá dávka domova a lásky mu pomohla viesť Slovensko k striebru. Hokej, rodina a trocha slivovice, to bola kombinácia, s ktorou Vladimír Vůjtek dokázal zázraky.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/photo.php?fbid=157253887745391&set=pb.100063862864198.-2207520000&type=3
Chcel utiecť
Na prvé korčule, tzv. kačenky, sa Vladimír Vůjtek postavil ako šesťročný chlapec. S chalanmi z rodnej dediny hral hokej na rybníku alebo potoku, kedykoľvek to klimatické podmienky dovolili. „Vtedy boli, našťastie, zimy ešte mrazivé,“ povzdychol si v rozhovore pre Pamäť národa Vladimír Vůjtek, ktorý si dobre spomína na časy, ako mu večne rozbité hokejky opravoval miestny invalid, ktorý prišiel v prvej svetovej vojne o nohu.
Tréningy na štadióne a odborné vedenie zažil prvýkrát až v 16 rokoch, keď začal ako učeň Vítkovických železiarní Klementa Gottwalda hrať za dorastencov. „Začiatky na ľade boli ťažké. Mal som veľké nedostatky. Pretože som bol zvyknutý na malý rybník, nevedel som veľmi dobre korčuľovať ani strieľať. Po prvých tréningoch som si hovoril, že ostatným nestačím a že snáď utečiem,“ priznával hokejista, ktorý ako 18-ročný pôsobil vo vítkovickom mužstve B, no popri tom musel pracoval v železiarňach.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/photo.php?fbid=138074116330035&set=pb.100063862864198.-2207520000&type=3
Drevená búda ako kabína
Počas vojenskej služby si obliekal dres Dukly Trenčín, kde boli bojové podmienky. Štadión bol otvorený a namiesto kabín tam bola drevená búda, v ktorej si museli hokejisti zakúriť, inak mrzli, a nemali ani teplú vodu. „Boli zápasy, ktoré sa na otvorenom štadióne ťažko dohrávali. Pamätám si na stretnutie s Liptovským Mikulášom, kedy sme viedli 3:0. Začalo husto snežiť, že rozhodca každých päť minút hru prerušil, my sme odhrabali sneh k mantinelu a zase sa chvíľu hralo. Pršalo, na ľade bola voda a my sme boli mokrí. Vždy sa hralo, kým to šlo,“ spomínal Vůjtek na časy v Trenčíne, kde spoznal svoju budúcu manželku Magdalénu.
