Milovať Michala bola samovražda. Katarzia si zlomené srdce liečila piesňou, šťastie našla pri mladíkovi

S umením to Katarína nevzdala. Keď sa vrátila spoza veľkej mláky, stále skúšala šťastie a snažila sa dobyť svet herectva. Po gymnáziu sa naň hlásila rovno dvakrát, ale neuspela. Skúsila teda divadelný manažment, z ktorého nakoniec ušla na filmovú scenáristiku a dramaturgiu a keď ju po rokoch znova prepadla chuť zahrať na gitaru, otvorili sa jej dvere, nad ktorými ani neuvažovala.

„Trochu som sa opäť nudila a utápala v melanchólii, pocite, že som neschopná a nič zo mňa nebude. Začala som si len tak hľadať akordy a spievať text, ktorý som mala načmáraný na nákupnom zozname. Odvtedy je to vlastne tak - len intuitívne hľadám, čo sa mi páči, teóriu neovládam ani nepoužívam. A nie je to nič, čím by som sa mala chváliť, a ani sa nechválim,“ skromne priznala umelkyňa, ktorej texty dnes rezonujú v mnohých Slovákoch aj Čechoch.

Michal sa narodil, namiesto revu sa smial

Slovami dokáže zhmotniť pocity celej generácie a primať ostatných premýšľať. Jej texty sú osobné a pritom sa v nich vie nájsť snáď každý. Prebúdzajú v ľuďoch túžbu vypátrať, o čom v skutočnosti spieva a niečo podobné sa napokon stalo aj v prípade pesničky s názvom Michal. O tej sa  špekuluje snáď až dodnes. Katarzia pritom nikdy nepotvrdila, že by text písala o konkrétnom človeku a nad dohadmi verejnosti sa vždy len tajomne pousmiala.

„Michal sa narodil, namiesto revu sa smial. Omyl prírody, a predsa tak výnimočný zjav. Tak prázdny a krásny, tak bez citu. Neskúšaj s ním mať ani gram súcitu,“ ozýva sa z albumu Agnostika. Podľa Plusky má text opisovať publicistu Michala Havrana, ktorého bulvár označil za zvodcu intelektuálok. S Katarínou sa vraj stretával len krátko a ich vzťah sa po pár mesiacoch skončil. Ako spieva Katarzia v pesničke, milovať Michala bola „čistá samovražda". 

Príspevok používateľa Katarzia (@katarzia)

ZOBRAZIŤ PRÍSPEVOK

Z nešťastnej lásky sa musela spamätávať, šťastie napokona našla inde a s úplne iným človekom z inej generácie.

Doktorka: Na čo ešte čakáte?!