Babi, žijeme, kričí na zomierajúce pacientky sestra Jana. Za 24 rokov pochopila, že musí byť pilierom
Denne zachraňujú životy a od nás si zaslúžia viac pozornosti. Dobré noviny preto prinášajú sériu spovedí zdravotných sestier, ktoré rozprávajú o každodenných výzvach svojho náročného povolania.
Je nás tu veľa takýchto kolegýň. Sú tu také, čo sú na našom oddelení 40 rokov.
Prečo?
Lebo milujú túto prácu! (úsmev) Predtým som robila 20 rokov v sociálnych službách. Mala som malé deti a vtedy mi to vyhovovalo, pretože som sa im mohla poobede venovať. Keďže deti odrástli, povedala som si, že idem skúsiť do nemocnice na tri zmeny. Chvalapánubohu ma zaradili na chirurgické oddelenie.
Prečo chvalapánubohu?
Pred chirurgickým oddelením som mala veľmi veľký rešpekt. A keďže ma tu zaradili, musím vám povedať, že som bola užasnutá z toho, ako to tu funguje, ako to tu šlape a ako je o všetko postarané. Mala som veľmi dobrý štart, veľmi dobre ma prijali. Aj bývalá hlavná sestra ma perfektne zaučila a mňa táto robota neskutočne baví. Keď som robila v sociálnych službách, napĺňalo ma aj to – pretože práca so starými ľuďmi je veľmi zaujímavá – a ja som mala nakombinovanú sociálnu aj zdravotnú funkciu, ale stále mi tam chýbala tá veta od pacientov: Kedy pôjdem domov?
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/photo/?fbid=1306208711024374&set=a.611735120471740
Vrchná sa ma spýtala, prečo som sa rozhodla pre také ťažké oddelenie. Bola to moja osobná výzva. Chcela som si dokázať, že tu je tá sestra na inej odbornej úrovni. Samozrejme, nechcem sa dotknúť sestry v sociálnych službách – ja som si práveže vždy zastávala toto povolanie, pretože tam je tá sestra sama a musí si poradiť so všetkým. Keď jej niekto odpadne, skolabuje, dusí sa... Tie sestry sú nedocenené. Ja som sama robila nočnú so 60 ľuďmi v domove dôchodcov. To bolo pred 30 rokmi.
Muselo to byť ťažké a fyzicky náročné...
Za tých 24 rokov som si veľmi poplakala. Tu nie, doma. Viete, ľudia sa neskutočne zmenili. Sú dni, keď si poviem: Panebože, kde je ten dôchodok? (smiech) Najhoršie je vstať z postele, umyť si zuby a potom už idete ako robot.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/fntrencin/videos/1227827938448344
Keď ste už načreli otázku správania ľudí... nájdu sa aj v dnešnej dobe aspoň čas od času vďační pacienti?
Sú úžasní ľudia, ktorí vám poďakujú aj za pohár vody. A sú ľudia, ktorým môžete neviem čo urobiť a ani ďakujem nie sú schopní povedať. A to nehovorím o senilných pacientoch, ale o funkčných, pracujúcich ľuďoch.
