Po ôsmich rokoch mučenia ju zachránil vysávač. Unesená Natascha sa v malej komôrke stávala iným človekom

Bol 23. august 2006. Natascha mala 18 rokov, únosca ju väznil už ôsmy rok a keď mu počas vysávania dodávky zazvonil telefón, zachránilo ju to. „Povedal mi, aby som ďalej vysávala. Hluk z vysávača bol tak veľký, že sa vzdialil, aby mohol volať. Bol tak jedenásť metrov odo mňa. Záhradnú bránku nechal pootvorenú, tak som využila príležitosť. Vysávač som nechala zapnutý a začala som utekať. Rýchlo, hrozne rýchlo. Tak rýchlo, ako to len moje nohy dokázali,“ opísala v dokumente s názvom 3096 dní.

Namiesto súcitu prišla vlna šikany

Onedlho už bola Natascha v rukách polície a kým jej život ešte len začínal, život jej únoscu sa práve končil. Keď zistil, že pri aute nie je, začal ju bezhlavo hľadať a keď pochopil, že je už nenávratne preč, rozhodol sa spáchať samovraždu.

Príbeh Rakúšanky, ktorá aj po rokoch dokázala vziať svoj život späť do vlastných rúk, ochromil celý svet. Pochopenie a úľavu však rýchlo vystriedala neprajnosť a krutosť ostatných. Natascha musela čeliť vlne kyberšikany, špekulovalo sa o tom, že trpí Stockholmským syndrómom a do únoscu sa zamilovala, ľudia ju posielali „späť do pivnice“ a obviňovali ju, že svoju traumu chce len speňažiť.

Sloboda sa skrýva vo vnútri

„Potrebovala som ten príbeh jednoducho vyrozprávať sama,“ vysvetlila pre ORF, no verejnosti to nestačilo. Natascha sa postupne stiahla do úzadia a hoci je za zvrat vo svojom príbehu nesmierne vďačná, vraví, že dnes žije za mrežami iného väzenia – väzenia našej spoločnosti. Napriek tomu si dokázala vybudovať život plný slobody, pre ktorú bola predurčená.

„Sloboda sa skrýva vnútri. Je obmedzená len predstavivosťou človeka. Ja sa občas cítim neuveriteľne slobodne, keď otvorím okno a nadýchnem sa čerstvého vzduchu. Aj to, že sa môžem pozerať na oblohu, mi pripadá úžasné,“ dodala.

Prečítajte si tiež: Keď vyšla z lahôdok, kočík so synom bol preč. Prípad, ktorý prebudil Československo, vyriešila skromná Jana