Po ôsmich rokoch mučenia ju zachránil vysávač. Unesená Natascha sa v malej komôrke stávala iným človekom

S únoscom sa neskôr začala zhovárať. Vypýtala si od neho rádio, televízor, knihy aj čistiace prostriedky a malú komôrku bez okien sa snažila aspoň trochu zútulniť. Přiklopil s ňou občas v pivnici hrával dámu a neraz bol aj nevysvetliteľne milý. Natascha však od začiatku vedela, že nie je jej priateľ.

V pivnici bola Bibiana

Muž, ktorý ju väznil, mal dve tváre. Bol agresívny, terorizoval ju, manipuloval a vyžadoval, aby ho oslovovala Maestro. Neustále ju sledoval cez interkom, vydával rozkazy, mučil ju krutým, oslepujúcim svetlom, ktoré celu zaplavovalo dlhé hodiny, inokedy jej prostredníctvom zvukového systému púšťal intenzívne drásajúce tóny.

Po pol roku ju začal brávať aj hore do domu, kde sa musela polonahá starať o domácnosť a robiť mu upratovačku, otrokyňu a spoločníčku. Nedával jej žiadnu slobodu, chodil s ňou všade, aj na toaletu, a dokonca ju premenoval. „V pivnici som bola Bibiana. Bola trpezlivejšia. To meno mi vtedy dosť pomohlo. Stala som sa iným človekom,“ vysvetlila pre Vienna Online.

Bod zlomu

Pre svet sa Natascha jednoducho vyparila. Nik netušil, že je celý ten čas len kúsok od Viedne, uväznená v súkromnom žalári muža, ktorý sa susedom zdal milý, tichý a vraj aj nábožný. Strávila tam 3 096 dní, celých osem rokov, počas ktorých sa postupne začala meniť na svoj vlastný tieň. Únosca ju so sebou vzal aj na niekoľko výletov, no ona bola celý čas v kŕči. Paralyzovaná a bez najmenšej predstavy o tom, ako by sa z tohto pekla vôbec dalo uniknúť.

Hral sa s ňou na rodinu. Predstieral, že je jeho ženou, po ktorej vraj túžil zo všetkého najviac, a ona pochopila, že ak chce prežiť, musí predstierať spolu s ním. „Tvárila som sa, že sa mi tá myšlienka páči. Stále som dúfala, že sa raz naskytne príležitosť utiecť,“ vravela podľa českého Deníka v rozhovore pre ORF. A tá príležitosť skutočne prišla.