Do svojich príbytkov ho pustili aj v daždi. Jozefa po ceste okolo Slovenska ohúrili ľudia a skrytý poklad
Cestu absolvoval po niekoľkomesačnej rekonvalescencii chrbta, napriek tomu si ju naplno užil.
Na svojom konte má už veľa dobrodružných ciest, objavil najchladnejšie obývané miesto na zemi a navštívil aj najchudobnejšiu časť Pakistanu a mnoho ďalších zaujímavých miest po celom svete. Ako píše Interez, Jozef Krajňák minulý rok zvládol aj púť okolo Slovenska. Aby to však nemal také jednoduché, rozhodol sa urobiť to na vlastnoručne vyrobenom elektrobicykli.
S cestou po našej krajine už mal jednu intenzívnu skúsenosť. Pred jedenástimi rokmi totiž prešiel Cestu hrdinov SNP, teraz to však chcelo novú výzvu. Pôvodne sa plánoval vydať po hraniciach Slovenska pešo, no po dôkladnom zvážení usúdil, že toľko času nemá a v období, keď cestu plánoval, nebol na chrbte schopný pre bolesť chrbta uniesť ani kilogramový ruksak. Preto sa nakoniec rozhodol vydať sa na bicykli, svoj nápad však ozvláštnil tým, že si dopravný prostriedok vyrobil vlastnými rukami.
„K rozhodnutiu nekúpiť si vo fabrike vyrobený elektrobicykel prispel hlavne fakt, že takto mám všetko pod kontrolou a môžem ho postaviť na potreby cestovania na dlhé vzdialenosti. Navyše kilometrami na ňom prichádzam na rôzne vylepšováky, takže si ho stále dotváram,“ ozrejmil Jozef v rozhovore pre Interez.
Jedenásť dní a 1750 najazdených kilometrov
Svoju bicyklovú púť po hraniciach Slovenska začal v Duklianskom priesmyku, teda na samom začiatku Cesty SNP, a tam po 11 dňoch a 1750 najazdených kilometroch cestu aj skončil. Denne prešiel priemerne 160 kilometrov, čo mu trvalo zhruba 6 až 7 hodín jazdy.
„Viac ma fascinovalo to samotné cestovanie ako nejaký športový výkon, ktorý je v prípade elektrobicykla aj tak sporný. Je to však rozhodne aktívnejšie ako presedieť takúto cestu v sedle motorky, i keď aj to by malo nepochybne svoje čaro. Na motorke sa však nedá dostať úplne všade, napríklad do národných parkov, tam práve ten bicykel vyhráva,“ poznamenal Jozef, ktorý sa na cestu zbalil najúspornejšie, ako vedel. Nevyhol sa však trom veľkým taškám, a tak mal jeho bicykel po naložení všetkých vecí okolo 50 kíl.
Osamelá púť? Ani náhodou!
Výbavu na kempovanie a ultraľahký stan, ktorý si na cyklotúru špeciálne kúpil, napokon ani raz nevyužil. Keďže pred cestou strávil pol roka na lôžku, nechcel riskovať a radšej si namiesto prespávania pod širákom objednával primerane pohodlné ubytovania, ktoré striedal s obľúbenou alternatívou všetkých cestovateľov – couchsurfingom. A práve na ten má napokon úžasné spomienky.
