Bol lámač sŕdc, ktorý hutoril. Herec Daniel Žulčák skrotol pri žene, ktorá si ho vyhliadla
Pred slávou rozvážal svetre po Slovensku.
Diváci ho poznajú ako zdravotného brata Adama v seriáli Dotyk života, no jeho životný príbeh je rovnako silný ako tie televízne. Daniel Žulčák kedysi lámal srdcia, dnes to svoje venuje jednej žene, s ktorou si založil rodinu. Jeho cesta z malej dediny pri Humennom až pred kamery pripomína, že keď človek robí veci srdcom, život sa mu odvďačí.
Rozvážal svetre
V erbe jeho rodnej dediny sú husle a slák a on sám vyrastal v muzikantskej rodine. „Dedko rád hral, spieval a vodil ma na základnú umeleckú školu na klavír. Otec je muzikant, mali sme a máme doma mnohé hudobné nástroje. Hrával po dedinách na svadbách, plesoch, zábavách. Ja som v tom pokračoval, s chlapcami zo susednej dediny a založili sme si kapelu,“ prezradil pre Pravdu Daniel Žulčák, ktorého zlákala nielen hudba, ale aj herectvo.
Vyrastal vraj medzi samými dievčatami, s ktorými navštevoval aj miestne ochotnícke divadielko a hoci to vyzeralo, že jeho cesta k profesii herca bude hladká, nebolo to tak. Po konzervatóriu ho neprijali na Akadémiu umení v Banskej Bystrici, a tak sa zamestnal ako šofér, ktorý po Slovensku roznášal svetre. Po roku ho síce zobrali na Vysokú školu múzických umení, no čakala ho tam obrovská výzva – zbaviť sa východniarskeho prízvuku.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/photo.php?fbid=10222917478460610&set=pb.1087368183.-2207520000&type=3
Automaticky hutorí
„Odnaučiť sa ,keď budem ísť‘ bolo veľmi ťažké, to je také obľúbené na východe, rozdiel medzi ‚dva‘ a ‚dve‘ ma naučil už dedko, keď som raz povedal, že ‚dedko, dve lístky‘, tak to bolo hneď vyriešené. A problémom bolo aj správne vykanie. Iba raz som povedal jednej profesorke: ,A vy ste bola minulý týždeň?‘ ,Boli!‘ opravila ma rázne. A odvtedy to viem,“ spomínal v rozhovore s Petrom Marcinom na časy, keď bolo vraj veľmi ťažké vymeniť slová ako „zmaržľina“, „veľk“ či „bul dluho“ za tie spisovné.
