Hodili ho medzi vlkov a v base bol iba číslo. Mikuláš Vareha mal roky oporu vo svojej Daniele
Jednu Varehovu historku môžu potvrdiť len Bush s Putinom.
„Kupoval lacnú naftu na Ukrajine, odviezol ju do Maďarska, vymenil za vinný mušt, urobil z toho víno a predával ho späť na Ukrajine. Na tom zarobil prvé milióny,“ spomínal na Varehove začiatky publicista Peter Ličák.
Bol pre nich ako Boh
Mikuláša Varehu označovali za typického multipodnikateľa – figuroval v desiatkach firiem, podnikal vo výrobe vína, poľnohospodárstve, stavebníctve, pohyboval sa v realitnom biznise aj v cestovnom ruchu. „Čo si len zmyslíte,“ hovoril o svojom portfóliu s hrdosťou samotný Vareha. Nehnuteľnosti mal poskupované od Košíc až po Čiernu nad Tisou a medzi svojimi panstvami sa presúval vrtuľníkom.
Napriek okázalému životnému štýlu ho miestni milovali. V čase najväčšej slávy zamestnával na južnom Zemplíne až 650 ľudí, poskytoval prácu ľuďom, ktorí nikde inde nemali šancu, a staral sa o rómsku komunitu. Napríklad Imrich Fényeš, otec 13 detí, dostal od Varehu kravu, aby mal ako nakŕmiť svoje deti. „Mikuláš Vareha tu bol pre nás ako Boh,“ spomínal v relácii Súmrak bossov Milan Gora z osady Karlov Dvor.
Samozvaný kráľ Zemplína zamestnával Rómov, ktorým nik nechcel dať prácu a podporoval mnohé rodiny v núdzi. „Prežívali sme ťažké obdobie. Môj manžel bol nezamestnaný, ja som bola doma s tromi deťmi a Miki dal manželovi prácu. Náš malý mal nádor na mozgu a liečba, ktorú nám Vareha zabezpečil od roku 2005 do roku 2009, mu predĺžila život,“ spomínala Denisa Garanyiová, matka chorého chlapca.
S prezidentom na fotke
Vareha chodil rozdávať mäso a klobásy zadarmo, rozdával úrodu a ovocie svojim zamestnancom i obyvateľom regiónu. „Bol kráľom Zemplína a na Zemplíne ho mali naozaj radi. Hovoril, že to sú jeho ľudia, ktorým vládne železnou päsťou, ale sa o nich aj stará,“ vysvetľoval publicista Soltész. Miestni obyvatelia dodnes spomínajú: „Nehladovali sme. Všetko sme mali. Odkedy tu nie je pán Vareha, žijeme slabo.“ Vareha týmto spôsobom nielen tvoril majetok, ale aj budoval komunitu, ktorá mu dôverovala.
„Berme do úvahy to, aká tam bola nezamestnanosť a životná perspektíva v tom regióne. On tým ľuďom dal prácu, chlieb, postaral sa o nich, vedel ich ochrániť pred nejakým nebezpečenstvom. Chodil so svojimi dvoma zbraňami a chválil sa, že kým bol v polícii, bol piaty najlepší strelec v republike a že by si vedel poradiť aj s mafiánmi, keby za ním prišli,“ dovysvetlil. Vplyv Varehu rástol do obludných rozmerov a keď sa objavil na fotke s prezidentom Gašparovičom, vyzeralo to, akoby bol nedotknuteľný. Nadácii Silvie Gašparovičovej daroval 17 ton ovocia, pričom sa objavila fotografia, ako „s prvou dámou rozdával jabĺčka školákom“.
Kontrolóri s plnými kuframi
Hoci sa na Varehove podnikanie chodili pozerať mnohí kontrolóri z daňového úradu, vždy prišli s výsledkom, že nič nenašli. Málokto už však priznal, že od kráľa Zemplína odchádzali daňoví pracovníci s kuframi plnými jabĺk či vína.
