Keď ťahala dvanástky, zaľúbila sa do mladšieho. Vlado Weiss po tragédii sľúbil, že Martu nikdy neopustí
Tréner si zvykne aj poplakať.
„Mama je, samozrejme, len jedna, tú vám nenahradí nikto. Nie je to fráza, poznačilo to nielen mňa, ale aj sestru a hlavne otca. Nemal s nami jednoduchý život, aj keď sa o nás staral najlepšie ako vedel a mohol. Peňazí nebolo a život bez matky bol veľmi ťažký. Na druhej strane to dalo rodinu dokopy a držíme spolu celý život,“ vravel otvorene Vladimír Weiss starší v rozhovore pre SPORTNET.
Má svojho Boha
Futbalový tréner vie, že lásku a cit, ktoré dáva matka, nenahradí nič. Vďaka týmto skúsenostiam si vraj osvojil hodnoty, ktoré sú pevné a trvalé – a práve to je najcennejšie, čo vám môže život občas od smútku darovať. „Úmrtie matky mi vpečatilo, že rodinu nesmiem nikdy opustiť,“ priznal tréner, o ktorom by len málokto povedal, že dokáže byť citlivý a duchovne cítiaci.
„Mám svojho Boha, ktorému verím. Myslím si, že je na tomto svete niečo nadprirodzené. Verím v dobro a v to, že keď niekto niekomu ubližuje, tak sa mu to vráti. Nie som pomstychtivý ani závistlivý človek. Samozrejme, mám svoje chyby, za ktoré aj platím. Snažím sa však ľuďom rozdávať lásku a dobro, no mám svoje pravidlá hry, od ktorých nikdy neupustím,“ prezradil v relácii Anjeli strážni Weiss a priznal, že často prežíva aj momenty, keď si poplače.
Dopláca na to manželka
„Často ma rozplače hocijaký úspech, radosť futbalistu, občas si však poplačem aj v aute, keď som sám na dlhej ceste a spomeniem si napríklad na mamu alebo blízkych, ktorých mám rád. Alebo vtedy, ak sa stretnem s dobrým priateľom, ktorého som dlho nevidel. Poznáte to, človek niekedy ťažko hľadá slová,“ povedal otvorene tréner a jedným dychom dodal, že hoci si rád poplače, má ťažkú povahu, na ktorú dopláca najmä jeho najbližšia rodina – manželka a deti.
