Ľudia nie sú v ríši zvierat najvernejší. V rebríčku oddanosti nás porazili hyeny aj bobry
Ilustračné obrázky. — Foto: Freepik
Vedci vysvetlili, ako sa ľudia (na rozdiel od goríl či šimpanzov) stali monogamnými.
Ľudia síce často radi hovoria o vernosti a celoživotnej láske, no keď to porovnávame so zvieracou ríšou, nie sme až takí romantickí, ako by sme čakali. Najnovšia vedecká štúdia z Cambridgeskej univerzity sa pozrela na to, ako monogamné sú rôzne druhy cicavcov vrátane nás ľudí a výsledok mnohých prekvapil.
Me perguntaram aqui sobre os gibões, que são os primatas mais próximos da família hominídae.
Eles são um bom caso de monogamia aparente.
Os estudos costumam durar apenas um ou dois anos, então isso mascarava troca de parceiros que aconteciam ao longo da vida pic.twitter.com/nq6mVAw1Wl
Vedci pod vedením doktora Marka Dybla z Cambridgeskej univerzity analyzovali pomer medzi plnorodými (majú rovnakých rodičov) a polorodými (majú jedného spoločného rodiča) súrodencami u rôznych živočíšnych druhov aj historických ľudských populácií. Logika výskumu je jednoduchá: čím vyššia je miera monogamie u daného druhu, tým viac súrodencov má spoločných oboch rodičov. „Nie je to prvá štúdia, ktorá používa pomer súrodencov ako mieru monogamie, ale je to prvá, ktorá porovnáva mieru monogamie u ľudí s inými cicavcami,“ povedal pre CNN autor štúdie, ktorá vyšla v prestížnom časopise Proceedings of the Royal Society B.
Podľa výskumníkov bola monogamia dlho považovaná za kľúčový faktor, ktorý umožnil ľuďom ovládnuť planétu. Dyble vypočítal mieru monogamie u ľudí pomocou genetických údajov z archeologických nálezísk a etnografických dát z 94 rôznych ľudských spoločností, pričom zdôraznil, že spôsoby párenia a manželstva sa výrazne líšia.
“Humans are quite monogamous - much more so than most other primates. We’re slightly more monogamous than meerkats, but slightly less than beavers. There’s some variation in levels of monogamy across cultures, but it all falls within the fairly monogamous range.”
„Antropológovia sa, prirodzene, snažia pochopiť rozmanitosť ľudských spoločností, no niekedy je užitočné urobiť krok späť a pozrieť sa na ľudí v širšom kontexte – ako na jeden živočíšny druh medzi ostatnými cicavcami,“ povedal Dyble, ktorý s kolegami zostavil takzvanú „extraligu monogamie“.
