Aj brutálna vrahyňa sa môže zmeniť. Maroš pomáha ľuďom, od ktorých iní bočia, vo väzení vidí dva typy
Sedáva za jedným stolom s tými, ktorí sú často na okraji spoločnosti.
Stretáva sa s ľuďmi, ktorých veľká časť spoločnosti prehliada. Sedáva zoči-voči tým, ktorí strávili časť života za mrežami a je presvedčený, že každý sa môže zmeniť. Maroš Bílik sa k práci s núdznymi dostal až po tom, ako okúsil podnikanie. Pracoval s ľuďmi, ktorí mesačne zarábali desiatky tisíc eur, pričom z tohto prostredia prešiel priamo na ulicu za tými, ktorí žijú úplne inak a zápasia s každodennou realitou. Pre DOBRÉ NOVINY vyrozprával, aká bola jeho cesta a prečo má pomoc ľuďom na okraji spoločnosti skutočný zmysel.
K sociálnej práci si sa v praxi dostal až neskôr, najprv si podnikal. Prejsť z takejto sféry k tým, čo vlastne nemajú skoro nič, je celkom nezvyčajné. Mal si to od začiatku v pláne?
Po gymnáziu som premýšľal, akým smerom by som sa chcel uberať a úplne som nevedel, čo chcem v živote robiť. Ale vedel som, že mám blízko k Bohu a chcem ľuďom nejakým spôsobom pomáhať. Bol som animátor, viedol som skupinku birmovancov a popritom som sa už od osemnástich vzdelával aj v oblasti financií. Nakoniec som sa rozhodol, že budem na Trnavskej univerzite študovať sociálnu prácu. Počas štúdia som ale zistil, že je to odbor, ktorý v sebe akoby bojuje a nie je až tak ukotvený.
S Božou pomocou som nakoniec školu skončil a začal som sa venovať financiám, budoval som kariéru. Pre mladého človeka je náročnejšie podnikať, takže som postupne prešiel inam a cez pandémiu som si uvedomil, že už prešiel nejaký čas a bolo by fajn vrátiť sa späť k tomu, čo som vyštudoval.
Z obchodu, kde som sa stretával s ľuďmi, ktorí bežne zarábali 50-tisíc eur mesačne, som sa zrazu dostal na ulicu, kde ľudia zarábali možno sto eur mesačne. U nás sa často hovorí, že tí bohatí by sa mali postarať a mali by dávať. Keď som začal pracovať s núdznymi, uvedomil som si, že to ja som v tej pozícií človeka, ktorý má viac a úplne mi to zmenilo pohľad. Najdôležitejšie je uvedomiť si, ako sa máme dobre a pomáhať núdznym tak, ako vieme.
Takže ľuďom v núdzi pomáhaš v rámci charity?
Charita mi dala veľa, naučila ma robiť sociálnu prácu s klientom a teraz to môžem využívať. Pracujem pre MARTINO – Inštitút rozvoja spoločnosti na projekte Krok za krokom, ktorého hlavným cieľom je získať ľudí, ktorí sú mimo trhu práce, teda nie sú evidovaní na úrade práce, dlhodobo nepracujú, nie sú ani v permanentnom školskom procese a majú viac ako 18 rokov.
Sú to ľudia, ktorí sú často na okraji spoločnosti, majú nejaké dlhy, nevedia sa zamestnať, pracujú načierno alebo vôbec. My týchto ľudí hľadáme a potom im pomáhame, aby sa zamestnali.
