Keď si to predstavím, radšej nechcem žiť. Zdena Studenková nahlas pomenovala to, čoho sa obávame všetci
Život má pre ňu hodnotu dovtedy, kým ho zvláda sama.
Predstavte si, že ste celý život žili samostatne, rozhodovali o svojom osude, starali sa o seba aj o druhých, a potom zrazu prichádza deň, keď by ste mali byť odkázaní na pomoc niekoho iného. Pre mnohých z nás je to len strašidelná predstava, no Zdena Studenková, herecká ikona a symbol nezávislosti, o nej hovorí otvorene. „Pani Zdena, hovoríte mi z duše,“ odkázali jej v komentároch fanúšikovia, ktorých sa jej spoveď dotkla.
Byť na príťaž
„Som typ človeka, ktorý sa hrozne bojí staroby v zmysle bezmocnosti,“ priznala o svojom dokumente Sila a krehkosť. Celý život si budovala samostatnosť, postarala sa o seba aj o ostatných, získala si rešpekt a uznanie. Predstava, že by sa raz mohla stať bezbrannou starou ženou, odkázanou na pomoc iných, je pre ňu neznesiteľná. „Radšej nechcem žiť,“ hovorí otvorene, a jej slová rezonujú s tichou, skrytou úzkosťou mnohých z nás.
Studenková tiež priznáva, že často premýšľa nad smrťou. Pre ňu má život hodnotu dovtedy, kým ho zvláda sama. „Nechcem ho nechať napospas niekomu inému a byť na príťaž. Tak nechcem žiť,“ dodáva. Pre ľudí, ktorí nevyznávajú vieru, je tento pohľad zvlášť zrozumiteľný – celý život nesú zodpovednosť za seba a svoje rozhodnutia. Keď však sila ubúda, choroby a bolesť prichádzajú a energia opadá, prirodzene sa rodí myšlienka, že by svet bez nás prežil.
Najväčší strach
„My, ktorí nie sme veriaci, to máme tak, že sa začíname zmierovať so smrťou preto, lebo sme celý život zodpovední za seba. Čo sa s nami deje, čo robíme. Nechceme byť nikomu na obtiaž. A keď začíname pociťovať, že už to nejde tak, ako to išlo, ubúdajú nám sily, máme svoje trápenia, choroby a bolesti, tak sa postupne zmierujeme s tým, že by sa až tak veľa nestalo, keby som tu nebol, lebo už som dosť veľa spravil, vykonal a možno niečo po mne aj zostane. Lebo zostať a len prežívať, nie je to, čo si predstavujeme,“ hovorí so surovou úprimnosťou.
