Náš mozog nemusí starnúť tak rýchlo, ako si myslíme. Podľa odborníkov rozhodujú tieto jednoduché návyky
Nie je to len o genetike.
Starnutie mozgu si väčšina z nás spája s niečím nevyhnutným. Zabúdanie, pomalšie reakcie či únavu mysle berieme ako daň za pribúdajúce roky. Nový výskum však naznačuje, že vek mozgu nemusí vždy zodpovedať tomu v občianskom preukaze. Vedci prišli na to, že niektoré každodenné návyky môžu mozog udržať v lepšej kondícii a podľa snímok dokonca pôsobiť mladšie, než by sme čakali.
Výskumníci z Floridskej univerzity zistili, že kombinácia niekoľkých jednoduchých psychologických a životných faktorov súvisí s „mladším“ mozgom. Ako uvádza portál Daily Mail, rozdiel medzi biologickým a skutočným vekom mozgu mohol byť až osem rokov.
Štyri kľúčové návyky
Vedci sa zamerali na optimizmus, kvalitný hlboký spánok, zvládanie stresu a silnú sociálnu oporu. Práve tieto štyri oblasti mali podľa mozgových snímok jasnú súvislosť s tým, ako mlado mozog vyzeral.
Štúdia sledovala 128 ľudí v strednom a vyššom veku zo štyroch kontinentov počas dvoch rokov. Takmer 70 percent účastníkov tvorili ženy a väčšina z nich žila s chronickou bolesťou alebo mala zvýšené riziko artrózy kolena. Pomocou pokročilých MRI snímok a metód strojového učenia vedci odhadli tzv. vek mozgu a porovnali ho s reálnym vekom účastníkov.
Ľudia, ktorí uvádzali najzdravšiu kombináciu psychických a životných návykov, mali mozog, ktorý pôsobil až o osem rokov mladšie, než by sa dalo očakávať. Výskum zároveň ukázal aj opačnú stránku.
Keď život nie je ľahký
Chronická bolesť, nižší príjem, nižšie vzdelanie či sociálne znevýhodnenie boli spojené s mozgom, ktorý pôsobil staršie. Vedci si ale všimli dôležitý detail – zatiaľ čo negatívny vplyv ťažkých životných okolností sa časom oslaboval, prínos pozitívnych návykov bol silnejší a dlhodobejší. K zdravšiemu starnutiu mozgu podľa výskumu prispievalo aj nefajčenie a udržiavanie zdravej telesnej hmotnosti.
„Posolstvo je v našich štúdiách konzistentné,“ uviedla vedúca výskumu Kimberly Sibilleová, docentka fyzikálnej medicíny a rehabilitácie na Floridskej univerzite. „Správanie podporujúce zdravie nesúvisí len s menšou bolesťou a lepšou fyzickou funkciou. Zdá sa, že v zmysluplnej miere posilňuje zdravie ako celok,“ povedala. Výsledky boli publikované v odbornom časopise Brain Communications.
