Miro Béreš: Dcérina diagnóza mi zmenila život. Nečakajme na spasiteľa, konať musíme sami - Dobré noviny
Dobré noviny
Miro Béreš: Dcérina diagnóza mi zmenila život. Nečakajme na spasiteľa, konať musíme sami

Miro Béreš: Dcérina diagnóza mi zmenila život. Nečakajme na spasiteľa, konať musíme sami

Nečakajme na spasiteľa, z miesta sa musíme pohnúť sami, hovorí Miro Bereš.
Nečakajme na spasiteľa, z miesta sa musíme pohnúť sami, hovorí Miro Bereš. — Foto: Facebook Úsmev pre druhých

Na Slovensku máme unikátne centrum, ktoré sa môže stať vzorom pre ostatné.

Myšlienkou bolo vytvoriť miesto, ktoré prepojí komunitný život so sociálnymi službami. Väčšina z nás je izolovaná vo svojej bublinke, chodíme, pracujeme, potrebujeme si zarobiť peniaze. Ľudia, ktorí si zažívajú krízové situácie, napríklad zdravotne znevýhodnení, chorí, osoby s mentálnymi problémami, ale aj napríklad osamelí ľudia, imigranti, seniori či deti a mládež zo sociálne znevýhodneného prostredia, majú o to väčší problém sa zaradiť. Špecialisti sú drahí a dlhodobo nedostupní a väčšine dobre padne, keď sa môže s niekým stretnúť a porozprávať sa osobne. My sme centrum vyskladali tak, aby si každý mohol nájsť to svoje. V prvej časti je denné centrum pre zdravotne znevýhodnených, v druhej je kaviareň, kde zdravotne znevýhodnených zamestnávame. Vonku máme hracie prvky pre deti, veľký altánok na trávenie voľného času a vzdelávacích aktivít, minifarmu či komunitnú záhradu. Chceme dobudovať multifunkčné a detské ihrisko s lezeckou stenou, ako aj priestory na poskytovanie krízového poradenstva, aj keď teraz nemáme na to peniaze. Cesty však neustále hľadáme. Každopádne je Centrum Usmejsa miesto, kde sa môžeme stretnúť a spoznať... ako kedysi za barákom na ihrisku (úsmev).

Aké aktivity v centre organizujete?

Aktivity sú naozaj široké. Teraz práve chystáme kapusticu a lokše na víkendovú akciu pre verejnosť, chystáme fotokútik a tvorivé dielne pre deti (rozhovor vznikol pred Vianocami, pozn. red.)  Môžeme ich rozdeliť na vzdelávacie, tvorivé a sociálne. Riešime inkluzívne vzdelávanie Zaži na vlastnej koži, kde si účastník môže vyskúšať rôzne zdravotné znevýhodnenia, napríklad 3D simuláciu poruchy autistického spektra, ako vidia nevidiaci, ako počujú nepočujúci a tak ďalej. To by sme chceli akreditovať a rozšíriť do škôl, aby sme pomohli budovať otvorenejšiu spoločnosť. Taktiež organizujeme diskusie so špecialistami a odborníkmi.

K tvorivým patria rôzne kreatívne aktivity pre všetky vekové skupiny, kde si účastníci niečo vyrábajú a učia sa novým zručnostiam. Bola tu škola grafického dizajnu, výroba prírodnej kozmetiky, adventných vencov, sójových sviečok, pletenia... K sociálnym patria rôzne formy akcií ako divadlá, umelecké prednesy, malé koncerty či rôzne prednášky. Ale patria sem aj dobrovoľnícke dni pre firmy i verejnosť, možnosť prenajať si priestory na narodeninové oslavy a podobne.

Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/photo/?fbid=1278764604295838&set=pcb.1278764684295830

Samozrejme, centrum je v rámci otváracích hodín otvorené pre každého. Ktokoľvek môže prísť na kávu, navštíviť zvierátka vo farme, vypustiť deti na dvore alebo sa „stratiť“ v komunitnej záhrade a užívať si ticho. Ja osobne sa teším na dokončenie multifunkčného ihriska, pretože si v Piešťanoch nemám ani kde vonku zahrať basketbal. Už len nájsť naň financie, výkop už máme hotový, nech máme motiváciu pokračovať (smiech).

Na webe uvádzate, že vaše centrum čerpá inšpiráciu z tzv. islandského modelu, ale aj z dnešných komunít v Írsku. V čom konkrétne?

Článok pokračuje na ďalšej strane...

Časť 2 / 5

Už ste čítali?

Jana Múdra, sestra Chirurgickej kliniky Fakultnej nemocnice Trenčín.

Babi, žijeme, kričí na zomierajúce pacientky sestra Jana. Za 24 rokov pochopila, že musí byť pilierom

Denne zachraňujú životy a od nás si zaslúžia viac pozornosti. Dobré…

Slovenská novinárka Katarína Antenozio, ktorá žije v Miláne.

Katarína žije roky v olympijskom Miláne: Soľnička sa tu nikdy nepodáva z ruky do ruky

Zimná olympiáda je lákadlom aj pre mafiu, prezradila v rozhovore.

Krasokorčuliar Adam Hagara so sestrou a trénerkou Alexandrou Hagarovou.

​Sestra a trénerka Adama Hagaru pre Dobré noviny: Slováci by o ňom mali vedieť jednu vec. Domov pôjdeme pyšní

Úspechy si naozaj vydrel a stojí za nimi veľa odriekania, priznala v rozhovore.

Do Grónska Martina nasledovala celá rodina.

Martin žije 15 rokov v Grónsku: Keď sa na jar oteplí na mínus desať, dievčatá vyťahujú sukne

V Grónsku čas plynie inak. Keď je pekné počasie, práca ide bokom a ide…

Život v zahraničí jej rozšíril obzory a cestovanie odporúča aj ďalším.

Dominika žila v Brazílii: S blond vlasmi som bola atrakciou. Ľudia boli skvelí a so všetkým mi pomáhali

Ľahko sa prispôsobuje, preto prepnúť z brazílskej na anglickú kultúru…