Najznámejší slovenský rabín Kapustin: Spolu máme 620 prikázaní, dve skupiny z nich sa nedajú dodržiavať
Človek bol stvorený na obraz boží, preto má aj božie kvality, hovorí obľúbený rabín v exkluzívnom rozhovore. Na Slovensku žije už viac než desať rokov, no tvárou tvár sa tu s antiseminizmom ešte nestretol.
No najprv som sa učil na liberálneho alebo reformného rabína. Vtedy som sa rozhodol ísť na ten program, lebo je to pre mňa ako rabína úplne prirodzený spôsob života, aj pre mňa ako jednotlivého žida a pre jednotlivého človeka. Pre mňa bolo úplne organické ísť tým smerom. A prečo? Lebo napríklad toho ekumenického stretnutia v Trenčne, o ktorom ste písali, som sa mohol zúčastniť, lebo nie som ortodoxným rabínom. Z ortodoxného hľadiska by to bolo zakázané. A to je iba jeden príklad. To neznamená, že niekto je lepší alebo horší. Oni sú v poriadku. Aj ortodoxný rabín by mohol sa zúčastniť takého stretnutia mimo kostola – v tom je rozdiel. Napríklad vzťah k ženám a k dodržovaniu príkazaní sa odlišuje. To sú aj najpodstatnejšie otázky. Ale keď hovoríme o zdrojoch, máme úplne rovnaké zdroje – to, čo je známe ako Sväté písmo a už postbiblické zdroje.
Kedysi ste boli agnostik. Čo vás obrátilo na judaizmus? Ako ste sa dostali k Bohu?
To bola relatívne dlhá cesta, ktorá netrvala príliš dlho, čo sa týka času. Keď hovorím dlho, znamená to, že cez rôzne veci som prešiel a potom som sa vrátil k sebe samému, k pôvodnému stavu. Narodil som sa v židovskej rodine. Pre mňa bolo židovstvo najskôr etnické a kultúrne, to znamená, že moja etnicita je židovská. Nie každý Žid je veriaci a pobožný. Neskôr som začal hľadať nejakú vlastnú cestu k Bohu a kvôli tomu som prešiel cez rôzne kresťanské smery, to znamená, že som bol pozorovateľom a chcel som trošku viac zistiť o tom, ako to funguje a nakoniec som sa vrátil k tomu, odkiaľ som začal a vrátil som sa k judaizmu. V tom bola moja cesta, čo sa týka agnosticizmu. Rozdiel je len v tom, že milujeme tú vyššiu silu v Bohu.
Prečo ste sa stali rabínom?
Kvôli práci, tá sa mi páčila (úsmev). Po skončení strednej školy som išiel na vysokú školu – na právnickú fakultu. Absolvoval som iba jeden rok a potom som mal ročnú prestávku, pretože som išiel na náboženský program do hlavného mesta Ukrajiny, do Kyjeva, kde som absolvoval tiež jeden rok. Potom som sa vrátil naspäť do rodnej krajiny – na Krym, kde som sa učil paralelne aj na židovskom programe, aj na právnickej škole. Už v tom čase som pôsobil ako rabín, ale nebol som rabínom. Robil som všetko, čo by mal rabín robiť – bat micvy, bar micvy – to sú tie obrady, keď má dievča 12 a chlapec 13 rokov... všetky sviatky, bohoslužby a rôzne programy... Bol som zvolený aj za člena prezídia komunity – vtedy som mal iba 18 alebo 19 rokov a to sa mi páčilo. Chcel som tomu venovať život a povedal som si, prečo by som nedostal dobré vzdelanie a kvalitu? Určite by som to vedel robiť správne. Kvôli tomu som išiel na rabínsky program. To bolo pred 25 rokmi a odvtedy sa nesťažujem (smiech).
Čo podľa vás znamená milovať Boha?
Milovať Boha? Pre mňa to nie je komplikovaná otázka (úsmev), lebo na túto otázku už odpovedali známi ľudia. Pravdepodobne ich bolo veľa, ale ja milujem iba jedného z nich – rabína Leo Baecka, ktorý žil a pôsobil v nacistickom Nemecku. Zázračným spôsobom prežil holokaust, bol v koncentračnom tábore v Terezíne. Po 2. svetovej vojne emigroval do Anglicka a až po niekoľkých rokoch vycestoval do Nemecka, kde učil na vysokej škole nemeckých študentov. Bolo to veľmi symbolické, pretože sa mohlo stať, že niekto z rodičov jeho študentov mohol vlastnoručne zavraždiť členov jeho rodiny, jeho blízkych. Vysvetľoval to tak, že on miluje Boha kvôli tomuto, ako je to napísané v Talmude – jednotlivec miluje Boha cez lásku k jeho tvorbe, cez lásku k ľuďom, ktorí boli stvorení Bohom na boží obraz. Táto otázka preto pre mňa nie je komplikovaná. Milovať Boha pre mňa znamená milovať ľudí.
Aké otázky si kladiete vy ako rabín v čase vojny a ekonomickej krízy?
Ja odpovedám na to vetou z knihy Kazateľ: že nič nie je nové pod slnkom (smiech). Avšak vojna je vždy veľkou tragédiou.
