Alena z Dlhého Klčova sa privydala ku Kennedyovcom: S manželom sme sa zoznámili vďaka zlomenine
Má dva domovy na opačných koncoch sveta. Hovorí, že má rozdelené srdce.
Do Austrálie sa dostala po viacerých životných etapách. Alena Kennedy z východoslovenskej obce Dlhé Klčovo svojho austrálskeho manžela spoznala v Anglicku v roku 2006. V Londýne vystriedala niekoľko rôznych zamestnaní a ako sama hovorí, zbierala tam odvahu do života, skúsenosti a zdokonaľovala sa v jazyku. Dnes má s manželom dve deti, dcéru Nataliu (18) a syna Thomasa (13). Pre DOBRÉ NOVINY sa s ňou rozprávala Mária Jakúbeková.
Čo vás lákalo na Londýne?
Do Londýna som išla najmä kvôli angličtine. Začínala som ako au-pair a postupne som si našla aj iné zamestnania. Pracovala som v reštaurácii, ktorú vlastnila moja domáca, u ktorej som bývala (ešte ako au-pair). S rodinou sme si boli veľmi blízke, dokonca navštívili mojich príbuzných v Dlhom Klčove a o pár rokov boli aj na mojej svadbe. Neskôr som pracovala v logistickej firme a tiež v obchode Harley Davidson.
V Londýne ste spoznali svojho súčasného manžela. Ako?
S manželom sme sa zoznámili úplnou náhodou a trochu aj vďaka mojej zranenej ruke. Po operácii dlane som nosila dlahu a kamarátka ma sprevádzala do nemocnice na kontrolu. Po návšteve nemocnice sme si išli sadnúť do jedného podniku. Shane tam prišiel so svojím bývalým spolužiakom zo školy, ktorý už v Londýne žil, a on sám sa tam práve čerstvo prisťahoval. Sedeli sme pri vedľajších stoloch a ja som si všimla, že na mňa nenápadne, a potom čoraz menej nenápadne (smiech), pokukuje. Dôvod bola moja ruka v dlahe. Nakoniec nabral odvahu, prišiel k nášmu stolu a s úprimným záujmom sa opýtal, čo sa mi stalo. A keďže dobrý začiatok je polovica úspechu, rozhovor sa rozbehol veľmi prirodzene. Zranená ruka sa zahojila, ale ten rozhovor nás spojil na celý život. A zvyšok je už história (úsmev).
