Bol najlepší, ale tréner ho dal na lavičku. Náš najlepší rómsky futbalista prekonal najtvrdšie predsudky

„Niektorí chlapci si myslia, že som starý blázon,“ smeje sa Eugen Bari, bývalý futbalista, ktorý inšpiruje mladé talenty. Ako Róm musel dvakrát tak dokazovať, že na to má a často čelil aj krutému rasizmu priamo na ihrisku. Či už to boli urážky z tribún alebo tvrdá ruka rasistických trénerov, Eugen sa nikdy nevzdal. A dnes? Ukazuje, že poctivá drina a cieľavedomosť môžu prekonať aj tie najtvrdšie predsudky.

Pracovití rodičia a prvé adidasky

Otec si myslel, že by mal byť hudobníkom, ale on radšej kopal do lopty. „V obci Belina neďaleko Fiľakova sme nemali ani ihrisko. S kamarátmi sme hrali na lúke. Zmenilo sa to, keď som začal navštevovať piaty ročník základnej školy vo Fiľakove. Všimol si ma telocvikár, pán Graňo. Odporučil mi, aby som začal chodiť na futbal. Ani ma veľmi nemusel presviedčať... Bolo to však potajomky, lebo môj otec bol proti tomu. Tajil som to pol roka,“ spomínal pre denník Šport Eugen Bari, ktorému otec futbal rázne zakázal. Tréneri za ním išli až do jeho práce, aby ho prehovorili, že malý Eugen má talent a mohol by to ďaleko dotiahnuť.

Prečítajte si tiež: Všetci Rómovia z osady vďaka nemu chodia do práce, deti vedia čítať. Ítečkár Martin mení na Gemeri životy

S odstupom času Eugen priznáva, že mal šťastie na skvelých rodičov – celý život tvrdo pracovali a hoci neboli bohatí, deťom nikdy nič nechýbalo. „Pamätám si, že moje prvé kožené kopačky boli z Budapešti. Otec po ne cestoval vlakom. Ja som ani nedýchal, keď mi ukázal modré adidasky. Rodičia nás so sestrou dobre vychovali. Otec nikdy nepil, nechodil do krčmy. Aj v tom bol výnimočný. Bol môj vzor. Neboli sme ako tí, ktorí žijú divoko v osadách,“ priznal Eugen, ktorý už ako 17-ročný hrával s dospelými. Ako Róm však musel dvakrát tak dokazovať, že na to má.

Rasizmus aj od trénera

„Boli ľudia, ktorí sa ma snažili uraziť, keď na mňa kričali špinavý cigáň,“ hovoril o krušných momentoch, ktoré prežil na Slovensku nielen zo strany fanúšikov, ale aj trénerov – a to najmä v Dunajskej Strede. „Dnes je už nepredstaviteľné, aby tréner na svojich hráčov kričal: Dajte dole toho Cigáňa,“ priznal pre SME.