Len málokto by čakal, že práve na mieste, kde sa život pred desaťročiami takmer zastavil, dokáže niečo narásť silnejšie ako kdekoľvek inde. V prostredí, ktoré by väčšina z nás považovala za neobývateľné, sa objavil organizmus, ktorý namiesto úteku pred žiarením robí presný opak. Práve tento zvláštny jav dnes priťahuje pozornosť vedcov po celom svete.
Huba, ktorá žiarenie neobchádza
Ako informuje BBC, v Černobyľskej zóne objavili vedci huby, ktoré sa vymykajú všetkému, čo doteraz o živote v extrémnych podmienkach vedeli. Nejde o bežné mikroorganizmy – tieto plesne svoje miesto nehľadajú tam, kde je bezpečne, ale tam, kde úroveň radiácie rastie.
“Scientists have identified a black fungus growing on the radioactive remains of the Chernobyl nuclear reactor that appears to have evolved the ability to feed on radiation.
The species, Cladosporium sphaerospermum, uses a rare process known as radiosynthesis” pic.twitter.com/P8pO6kVrg0
Keď sa výskumníčka Nelli Ždanovová v máji 1997 dostala priamo do zrúcenín štvrtého reaktora, prekvapil ju nečakaný pohľad. V potrubiach aj na stenách reaktora sa rozrastali tmavé plesne, a to na miestach, ktoré patrili medzi najrádioaktívnejšie na planéte. Ich hýfy (dlhá vetvená vláknitá štruktúra húb, riasoviek alebo aktinobaktérií) rástli smerom k časticiam, ktoré sa po výbuchu v roku 1986 rozptýlili po oblasti. Neskôr sa ukázalo, že tieto organizmy sa dokázali „natiahnuť“ až dovnútra reaktora – tam, kde žiarenie stále presahuje všetky limity.
Malý veľký pomocník
Podľa odborníkov mali mnohé z týchto húb takmer čiernu farbu, čo nebola náhoda. Ich bunky obsahovali vysoké množstvo melanínu, pigmentu známeho aj z ľudskej pokožky. Práve ten môže byť podľa Ždanovovej akýmsi prirodzeným štítom proti ionizujúcemu žiareniu. Rovnaký jav sa objavil aj u žiab žijúcich v okolí Černobyľu, ktorých koža postupne tmavla. Jedince s väčším množstvom melanínu prežívali lepšie.
V roku 2007 pridala ďalší diel skladačky výskumníčka Ekaterina Dadachová. V laboratóriu zistila, že melanizované huby rástli približne o 10% rýchlejšie, keď boli vystavené rádioaktívnemu céziu.
Čaká ich veľká budúcnosť?
Vedci predpokladajú, že niektoré huby dokážu využívať žiarenie ako energiu pre svoj metabolizmus. Tento proces nazvali „radiosyntéza“. Ako však uvádza BBC, mechanizmus nie je úplne dokázaný a nie všetky melanizované huby vykazujú rovnaký efekt.
