Slovensko si veľmi dobre pamätám, šokoval kráľ Karol. Omrzli mu u nás ruky, na ľuďoch si všimol jednu vec
Dažďový princ kedysi u nás hraj aj na fujare.
Návšteva vtedy ešte princa Charlesa začala v novembri 2000 na strednom Slovensku, kde okrem Banskej Bystrice a Zvolena navštívil aj ranogotické kostoly v obciach Poniky a Zolná či Badínsky prales, kde ho Slováci učili hrať na fujare. „Hneď rozlíšil, kde treba pridržať dierky, aby vylúdil určité tóny. O hru na fujare sa veľmi zaujímal a ak by sa tomu venoval aktívne, isto by sa naučil hrať veľmi rýchlo,“ vravel pre Korzár Zvolenčan Ján Mikuška.
Napriek daždivému počasiu princ prejavil pozornosť a záujem o slovenskú prírodu, obdivoval mohutné stromy a pýtal sa, či v pralese rastú aj bresty. A práve po tejto prechádzke sa zrealizoval „ekologický prelom“ – princ požiadal o sadenice vzácneho brestu horského a tie dodnes rastú v mnohých častiach Anglicka.
Dažďový princ
Po návšteve banskobystrického kraja princ Charles vycestoval aj do Bratislavy, kde záujem Slovákov oplácal vľúdnym úsmevom a ochotou pristaviť sa na kus reči. Nevadilo mu mrazivé ani daždivé počasie, vďaka čomu si vyslúžil u nás prezývku „dažďový princ“.
„Ja som si s ním naozaj podala ruku. Aké má studené ruky,“ citoval denník SME slová jednej fanúšičky. Britský nástupník na trón prešiel Hlavným námestím, Michalskou ulicou, Kapitulskou ulicou, pozrel si zvony v Konkatedrále sv. Martina, aby sa Panskou ulicou a Sedlárskou ulicou vrátil k Starej radnici.
A hoci od týchto chvíľ uplynuli už roky, video zo stretnutia slovenskej turistky s kráľom Karolom III. pripomenulo, že niektoré stretnutia sa jednoducho nezmyjú časom ani povinnosťami. Možno aj preto jeho reakcia vyvolala u Slovákov taký hrejivý pocit. Bol to drobný dôkaz toho, že naša krajina nezaniká v dave – že aj medzi tisíckami ciest, rokovaní a ľudí zostáva v mysli britského panovníka miesto pre malý kúsok Slovenska.
